Abas pierajmienavaŭ PNA u «Dziaržavu Paleścina»

Paleścinskaja nacyjanalnaja administracyja (PNA) zaraz budzie nasić nazvu "Dziaržava Palestyna" va ŭsich aficyjnych dakumientach.

07.01.2013 / 09:53

Kiraŭnik Machmud Abas padpisaŭ ukaz, u jakim rasparadziŭsia ŭnieści adpaviednyja źmieny ŭ aficyjnuju simvoliku, uklučajučy hierb i piačatku, paviedamiła dziaržaŭnaje ahienctva VAFA.

U dekrecie havorycca, što hety krok zaklikany dapamahčy paleścinskaj dziaržavie «ŭstać na nohi i stvaryć svaje dziaržaŭnyja instytuty… a taksama ŭmacavać suvierenitet».

Na minułym tydni Abas zahadaŭ Ministerstvu zamiežnych spraŭ i pasolstvam pačać vykarystoŭvać nazvu «Dziaržava Paleścina» ŭ aficyjnaj pierapiscy,
paviedamlaje ahienctva Frans-pres.

U kancy listapada 2012 h. Paleścina pavysiła svoj status u AAN — ad pastajannaha naziralnika da dziaržavy-naziralnika, jaki nie źjaŭlajecca siabram AAN. Za heta pavyšeńnie statusu prahałasavali 138 krain, dzieviać — suprać, 41 dziaržava ustrymałasia.

Pavyšeńnie statusu dazvoliła paleścincam udzielničać u sprečkach na Hienieralnaj Asamblei AAN, a taksama pavysiła vierahodnaść udziełu ŭ roznych ahienctvach AAN i Mižnarodnym kryminalnym sudzie, choć hety praces nie źjaŭlajecca aŭtamatyčnym.

U 2011 hodzie kiraŭnik Paleścinskaj administracyi Machmud Abas padaŭ zajaŭku na ŭstupleńnie ŭ AAN na pravach paŭnapraŭnaha členstva.

Hetaja zajaŭka była adchilenaja, nie atrymaŭšy padtrymki Rady Biaśpieki AAN.

Paleścincy sprabujuć damahčysia pryznańnia krainy ŭ miežach, jakija isnavali da 1967 hoda, kudy ŭvachodziŭ Zachodni bierah raki Iiardan, u tym liku ŭschodniaja častka Jerusalima i Siektar Haza.