Miljon za kvateru. Žychary harhary Čyža: chto jany?

«Naša Niva» praanalizavała śpis ułaśnikaŭ 125 kvater samaha darahoha doma krainy (śpis atrymany z adkrytych krynic).

09.08.2013 / 14:53

Takaja kvatera, jak u Čyža, užo nie pradajecca. Ale kaštuje $900 tysiač.

Nieraspradadziena niekalki dziasiatkaŭ kvater

Spatkańnie na dachu ŭ zahazavanym centry - ci ramantyka?

"La Trajeckaha" bačnaje ledź nie ź luboha kuta centra stalicy.

Trajeckaje pradmieście akazałasia zacisnutaj novym domam.

Prykładny płan piacipakaŭjoki.

Architekturnymi simvałami Minska 2000-ch stali sprečnaja, pampieznaja Nacyjanalnaja biblijateka i «Minsk-Arena», jakaja była adnahałosna ŭchvalenaja ekśpiertami.

Samy značny prajekt pačatku 2010-ch — «dom Čyža» na nabiarežnaj Śvisłačy — vyklikaje ŭ ludziej adnolkavyja pačućci. Kłasik biełaruskaj architektury Leanid Levin ličyć jaho biezhustoŭnaj harharaj, jakaja razburaje ansambl centra stalicy.

Prafiesar Siarhiej Sierhačoŭ nazvaŭ budynak «dramaj našaj architektury».

«Mnie jon taksama nie vielmi padabajecca», — pryznaŭsia Alaksandr Łukašenka, jaki štodnia bačyć «dom Čyža» pa darozie ŭ rezidencyju.

«Nie vyklučaju: u budučym budzie ŭźniata pytańnie pra demantaž hetaha budynka praz hrubaje źnievažańnie historyka-kulturnaj spadčyny», — pradrakaje kiraŭnik tavarystva achovy pomnikaŭ historyi i kultury Anton Astapovič.

Samyja darahija kvatery Biełarusi

Pakul minčuki pryhałomšana hladziać na 23-paviarchovy hmach, što navis nad Trajeckim pradmieściem, kampanija «Trajpł» miljaniera Juryja Čyža raspradaje apošnija kvatery ŭ domie. Cana samaja vysokaja ŭ horadzie — $3 tysiačy za kvadratny mietr. Ale na druhasnym rynku hetaje žyllo pradajecca ŭžo pa $4 tysiačy za mietr.

Najmienšaja pa pamiery kvatera — adnapakajoŭka płoščaj kala 65 m2. Jaje cana składaje $200 tysiač.
Biełarusu ź siarednim zarobkam, kab prydbać takoje žyllo (minimalnaje ŭ domie!) treba źbirać hrošy na praciahu 32 hadoŭ, nie patraciŭšy ni rubla. Cana daražejšych kvater tym časam dasiahaje miljona dalaraŭ. Heta za hołyja ścieny. I navat za adsutnaść ścienaŭ — u kvaterach svabodnaja płaniroŭka.
Za košt čaho idzie takaja nacenka? Staražoŭka ličyłasia elitnym rajonam jašče za savieckimi časami. Žyllo ŭ centry horada, ź vidam na nabiarežnuju Śvisłačy…
Aby-chto kvatery tut nie atrymlivaŭ. Aproč namienkłatury, saviety sialili tut intelihiencyju. Žyllo ŭ «Domie nad Śvisłačču» zajmieli były rektar BDU Alaksandr Kazulin, rektar BDEU Uładzimir Šymaŭ, piśmieńnica Śviatłana Aleksijevič. Tut zdaryłasia trahiedyja Jaŭhienii Janiščyc.
Łukašenkaŭski čas sparadziŭ novych hierojaŭ. Try kvatery byli zapisanyja na svajakoŭ pravasłaŭnaha śviatara Fiodara Poŭnaha.

Pobač z «Domam nad Śvisłačču», faktyčna ŭprytyk, «Trajpł» vyrašyŭ budavać svoj hmach «La Trajeckaha». Niahledziačy na pratesty miascovych žycharoŭ, uščylnieńnie pačałosia ŭ 2008. Ciapier budaŭničyja pracy skončylisia, u kvaterach robiać azdableńnie.

Pa słovach pradstaŭnikoŭ «Trajpła», kožnaja kvatera padklučanaja da sistemy «razumny dom». Padjezdy našpihavanyja najnoŭšaj technikaj.
Naprykład, praź internet haspadar moža ŭbačyć, chto pazvaniŭ jamu pa damafonie. Kali prarvie trubu, kampjutar aŭtamatyčna pierakryje vadu. Sistemu vientylacyi možna nastroić takim čynam, kab kvatera «padahrełasia» da prychodu haspadara. Usio heta, viadoma ž, niezadarma.
Kamunalnyja płaciažy składajuć kala 6000 rubloŭ za kvadratny mietr plus płata niepasredna za vadu i śviatło.
U vyniku za siaredniuju trochpakajoŭku za miesiac nabiahaje bolš za 2 miljony rubloŭ.

Padazronaja hiendarnaja roŭnaść

Kim treba pracavać, kab mieć mahčymaść nabyć kvateru za paŭmiljona dalaraŭ ci navat za miljon? «Naša Niva» praanalizavała śpis ułaśnikaŭ 125 kvater samaha darahoha doma krainy (śpis atrymany z adkrytych krynic).

Kab nie parušać tajamnicy pryvatnaha žyćcia, my nazyvajem imiony tolki tych žylcoŭ, jakija źjaŭlajucca publičnymi asobami.

Vyśvietliłasia, što jašče z paŭsotni kvater nie pradadziena, astatniaje žyllo nabyli jurydyčnyja asoby. Niešta pakinuŭ sabie i «Trajpł». Adnu z kvater, naprykład, vydzielili na niekalki miesiacaŭ rasijskamu futbalistu Dźmitryju Syčovu, jakoha ŭziało ŭ arendu minskaje «Dynama» Juryja Čyža. Śpis niepradadzienych kvater, darečy, dastupny na pryhožym interaktyŭnym sajcie zabudoŭščyka. Tamsama možna aznajomicca i z płaniroŭkami.

Pieršaje, što kidajecca ŭ vočy — heta hiendarny bałans. Pałovu ŭłaśnikaŭ kvateraŭ składajuć žančyny.
Praporcyja vielmi dziŭnaja, bo, naprykład, u rejtynhu samych paśpiachovych i ŭpłyvovych biznesoŭcaŭ Biełarusi ŭ pieršaj sotni čałaviek usiaho try žančyny. Adna ź ich, Iryna Saborava (ułaśnica chołdynhu «Biełsuviaźenierhaaščadžeńnie»), darečy, nabyła kvateru «La Trajeckaha».

Dziasiatki inšych žančynaŭ-haspadyniaŭ nijakim čynam nie demanstravali hramadstvu svaje pośpiechi. Ich niama ŭ bazach biznes-ułaśnikaŭ, nie ŭzhadvajucca jany i ŭ internecie. Składvajecca ŭražańnie, što heta farmalnyja ŭłaśniki čužoha ci, prynamsi, mužavaha ci synavaha darahoha žylla.

Papularnaść siarod zamiežnikaŭ

Kvatery nabyli šmatlikija rasijskija biznesoŭcy. Navasibirski imparcior techniki, vytvorca hlukomietraŭ, dyrektarka maskoŭskaha ahienctva nieruchomaści…

«Dom Čyža» karystaŭsia popytam i ŭ vychadcaŭ dalokaha zamiežža, jakija ciapier robiać biznes u našaj krainie.
Heta iraniec Džamšyd Aminazad, jaki zasnavaŭ budaŭničuju kampaniju ŭ Breście, dyler BiełAZa ŭ Kyrhyzstanie i Uźbiekistanie Hrant Ahanianc, prezident Asacyjacyi portaŭ Čornaha i Azoŭskaha moraŭ Saab Roni dy šmatlikija araby i turki.

Vykładčyca-miljanierka

Narešcie, chto ź biełarusaŭ nabyŭ samyja prestyžnyja kvatery horada? U śpisie były dyrektar staličnaj turfirmy «AłatanTur» Alaksandr Niachaj, jaki ciapier vałodaje restaranam «Tavaryš». Heta dyrektar futbolnaha kłuba «Biełšyna» Aleh Hušča. Heta dyrektarka kampanii «NTS», jakaja vałodaje sietkaj praduktovych kramaŭ «Rodnaja Staronka», Maryna Hryščanka.

Siarod redkich prafiesij — vykładčyca ekanomiki ŭ Akademii kiravańnia Alena Dadzierkina, a taksama dvuchrazovaja alimpijskaja miedalistka pa himnastycy Ksienija Sankovič.

Top-stylistka Maryna Chierndłchofier i biznesoviec Rudolf Chierndłchofier uziali ažno try kvatery.

Łukašenkaŭskaja zbornaja pa chakiei pradstaŭlenaja adrazu dvuma hulcami. Heta były prafiesijanał Siarhiej Šytkoŭski, a taksama Vadzim Salej, brat słavutaha chakieista Rusłana Saleja, jaki zahinuŭ u avijakatastrofie, — dyrektar zavoda efiektyŭnych pramysłovych kanstrukcyj.

Kvateru prydbała i maładaja biznes-łedzi Viktoryja Aviarjanava — dačka ŭłaśnika staličnych budaŭničych rynkaŭ i parku adpačynku «Drymłend».

Ničyjnyja pientchausy

Kamu ž dastalisia samyja prestyžnyja kvatery na vierchnich pavierchach? Siarod žylcoŭ tut jość, naprykład, Iryna Danskaja — pamiatajecie rekłamu pra doktarak Danskich, jakija dapamohuć pazbavicca ad pjanstva, lišniaj vahi i kureńnia?

Jak vynikaje z numaracyi kvater, pryviedzienaj na sajcie zabudoŭščyka, dva dvuchuzroŭnievyja vaśmipakajovyja pentchausy — heta kvatery, jakija vykupiła zahadkavaja inviestycyjnaja kampanija. Kvartpłata ŭletku tut składaje bolš za 4 miljony rubloŭ!

Na pavierch nižej žyvie suzasnavalnik aŭtamabilnaha chołdynhu «Jaravit» Ernest Alaksiejeŭ, čyja kampanija znachodzicca ŭ susiednim domie. Heta toj samy biznesoŭca, jaki, pišuć, byŭ za styrnom šykoŭnaha «Bentli», što niadaŭna zhareŭ kala aeraporta «Minsk-2».
A zusim pobač ad jaho — sam haspadar doma. Kvatera płoščaj bolš za 300 m2 pierapisanaja na jahonuju žonku, dyrektarku fitnes-centra Evo — Śviatłanu Čyž.

* * *

Čytaj taksama:

Carskaje siało Drazdy: chto ŭ im žyvie?

Jahor Marcinovič