Samy stary viaz u Biełarusi sochnie, pakul ludzi raźbirajucca z dakumientami

04.10.2018 / 11:38

Padobna na toje, što heta najstarejšy viaz u Jeŭropie. Fota Alaksandra Manceviča.

U vioscy Vierchnija Tałui Markaŭskaha sielsavieta na Maładziečanščynie raście dreva, roŭnaha jakomu niama ni ŭ Biełarusi, ni ŭ bližejšych krainach. Ekśpierty nazyvajuć roznyja daty jaho ŭzrostu — až da 700 hod.

Atrymlivajecca, hety viaz moh bačyć vialikich kniazioŭ litoŭskich, šmatlikija vojny, žyćcio miascovych pry samych roznych epochach, što źmianialisia adna za adnoj. Adnak žyvy ŭnikalny pomnik moža zahinuć, kali jamu nie dapamahčy.

Dupło pačało zaciahvacca

Viadomaść viaz z Tałujoŭ nabyŭ, kali ŭ 2013 hodzie pra jaho ŭ «RH» napisaŭ krajaznaŭca Michaś Michalevič. U artykule jon raspavioŭ ab tym, što z vyšyni viaza vidać Smarhoń, Maładziečna i Vilejku, jakija histaryčnyja padziei razhortvalisia vakoł i kolki ŭdačlivych vypadkaŭ pavinny byli skłaścisia, kab dreva zachavałasia praz stahoddzi.

Michalevič zaŭvažyŭ, što padčas zasuch 2015 i sioletniaha hoda vadajom kala dreva pačaŭ vysychać, a zatym sochnuć pačało i dreva.

— Moža, heta reakcyja na toje, što začapili karani, kali stavili płot vakoł u 2016 hodzie. Hałoŭnaje, kab była nie hrybkovaja «hałandskaja chvaroba viazaŭ». Mnie navat škada, što praz svoj artykuł nadaŭ drevu papularnaść. Časam dla pryrody lepšaja achova — nieviadomaść ad ludziej. Spadziavaŭsia, što paśla artykuła adpaviednyja słužby zrobiać usio mahčymaje, kab zachavać dreva-honar Pavilla.

Krajaznaŭca dadaje, što ŭ papularnaści jość i stanoŭčy bok. Paśla publikacyi vakoł dreva prybrali, a ŭ dupło pierastali kidać śmieccie i popieł, adarvali apołki, a pad šatami bolš ničoha nie składajuć.

— Za heta vialiki dziakuj Ivanu Durejku. Jon dahladaje staražytnaje dreva. A dupło pačało zaciahvacca, — kaža Michalevič.

Ivan Durejka kala viaza.

Pamierali, što drevu 700 hod

Ivan Durejka paśla piensii viarnuŭsia ŭ baćkoŭski dom, kab žyć na pryrodzie. Raskazaŭ, što paśla artykuła ŭ «RH» zrazumieŭ, nakolki vieličnaje dreva raście pobač i staŭ jaho dahladać. Letaś zaŭvažyŭ, što źjavilisia suchija suki. U toj ža čas vysychaŭ vadajom.

— U 2016 hodzie pryjazdžali ź inśpiekcyi achovy pryrody, sielvykankama — prybirali, kusty pavyrazali, pastavili płot i šyldu «Viaz hładkastvolny 14-15 stahoddzia». U 2017-m łazieram mierali z Akademii navuk, skazali, jamu 700 hod.

Ale viaz usio sochnie. Treba ratavać dreva.

Drevu treba nadać status pomnika pryrody

Hałoŭny śpiecyjalist Maładziečanskaj rajonnaj inśpiekcyi pryrodnych resursaŭ Siarhiej Tanana raskazaŭ, što vyrašajecca pytańnie ab tym, kab nadać viazu status pomnika pryrody respublikanskaha značeńnia.

— Viaz — nie vielmi raspaŭsiudžanaje dreva dla Maładziečanščyny. Viadoma, što ŭ krainie siarod zarehistravanych nastolki starych niama. Ale aficyjna jon pakul nie abvieščany pomnikam pryrody.

Uratavać dreva kaštuje 1500 rubloŭ

Staršynia Markaŭskaha sielvykankama Ivan Macevič patłumačyŭ, što drevu nie chapaje vilhaci, tamu što ŭ vadajomie šmat hleju. Jaho treba pačyścić. Kab acanić maštab rabot, na miesca zaprašali kiraŭnika mielijaracyjnaj stancyi.

Acanili, što treba try dni pracy sa śpiectechnikaj, i abydziecca praca kala 1500 rubloŭ.

Dla takich rabot patrebny zakazčyk, u jakaści jakoha nie moža vystupić sielvykankam.

— Status pomnika pryrody dapamoh by chutčej i praściej vyrašać hetyja pytańni. Ja za dobruju spravu, drevu treba dapamahčy.

Viaz, z vyšyni jakoha bačnyja adrazu try harady — Maładziečna, Vilejku i Smarhoń.

Raz dupło zaciahnułasia, dreva žyvie

Viazu ŭ Tałujach nie adno stahoddzie, paćvierdziła staršy navukovy supracoŭnik, kandydat bijałahičnych navuk Instytuta ekśpierymientalnaj bataniki Nacyjanalnaj akademii navuk Iryna Vaźniačuk. Dakładny ŭzrost śpiecyjalist nie nazvała, ale adznačyła, što ŭ Biełarusi niama zarehistravanych dreŭ uzrostam 700 hod.

Pa mierkavańni Vaźniačuk, mienavita sažałka mahła być pryčynaj, čamu dreva žyvie tak doŭha. A źmianieńnie hruntavych vod moža być adnoj z najvažniejšych pryčyn, čamu pačało sochnuć — parušyŭsia režym siłkavańnia vilhaćciu.

Dobrym znakam dla dreva śpiecyjalist nazvała toje, što dupło zaciahvajecca:

— Heta jak ranka ŭ čałavieka. Kali dreva ŭ stanie spraŭlacca z chibami, heta śviedčyć pra narmalny stan.

Padobna na toje, što heta najstarejšy viaz u Jeŭropie

Na abśledavańni 2017 hoda načalniku maładziečanskaj inśpiekcyi pryrodnych resursaŭ i achovy navakolnaha asiaroddzia Uładzisłavu Čarnovu nazvali papiarednija ličby — 700 hod i siem mietraŭ u akružnaści. Adnak kančatkovaje navukovaje apisańnie jon nie atrymaŭ.

— Padobna na toje, što heta najstarejšy viaz u Jeŭropie. Uiavicie, jakaja heta historyja, čaho tam tolki nie było — moža, jakaja-niebudź kniazioŭna zamuravanaja, — nahaniaje lehiendarnaści Čarnoŭ.

Status pomnika pryrody respublikanskaha značeńnia abaronić dreva ad vyrubki, za jaho dohlad budzie adkazny ziemlekarystalnik — Markaŭski sielvykankam. Hety status nadaje Ministerstva pryrody, a pakiet nieabchodnych dakumientaŭ jamu pieradaje Akademija navuk, skazaŭ načalnik inśpiekcyi.

Na momant publikacyi atrymać dakumientalnaje paćviardžeńnie ŭzrostu dreva nie atrymałasia. Na zvarot «RH» u Minpryrody viedamstva adkazała, što dakumienty ab nadańni viazu statusa pomnika pryrody nie pastupali.