Bernd Štanhie

Na vykankamie Biełaruskaj federacyi futbołu, jakuju ŭznačalvaje Hienadź Niavyhłas, 30 lipienia hałoŭnym trenieram zbornaj Biełarusi pa futbole byŭ pryznačany niamiecki specyjalist Bernd Štanhie.

U adroźnieńnie ad minułych pasiedžańniaŭ BFF, jakija prachodzili za začynienymi dźviaryma, na siońniašniaje puścili ŭsich achvočych žurnalistaŭ. I choć da apošniaha času ŭ pres‑słužbie federacyi admaŭlalisia nazyvać kankretnaje proźvišča nastupnika Puntusa, dla ŭsich było jasna, što im stanie niemiec Bernd Štanhie. Učora pozna viečaram jon prylacieŭ u Miensk ź Niamieččyny.

Prezydyjum vykankamu byŭ u poŭnym składzie, tolki troški spaźniŭsia hiendyrektar mienskaha «Dynama» Jury Čyž. U samym pačatku pasiedžańnia ź nievialikim ustupnym słovam vystupiŭ kiraŭnik Administracyi prezydenta, staršynia BFF Hienadź Niavyhłas. Jon adznačyŭ, što adrazu paśla adstaŭki Puntusa federacyja razhladała śpis kandydatur na pasadu hałoŭnaha trenera ź dzieviaci čałaviek, paźniej jon skaraciŭsia da piaci, jašče paźniej — da troch. Nazyvać niejkija proźviščy Niavyhłas nia staŭ, tolki adznačyŭ, što tam byli, jak zamiežnyja, tak i biełaruskija specyjalisty.

Pavodle słovaŭ Niavyhłasa, Štanhie byŭ abrany pavodle nastupnych kryteraŭ: kvalifikacyja trenera; dośvied kiraŭnictva nacyjanalnymi zbornymi; hatoŭnaść uznačalić instytut zbornych; jasnaja prahrama; viedańnie słavianskaha mentalitetu i rasiejskaj movy.

Razam z tym, raskazvajučy pra novaha «koŭča», Niavyhłas pierabłytaŭ Irak, dzie raniej pracavaŭ Štanhie, ź Iranam.

Paśla słova ŭziaŭ sam Štanhie. Jon pačaŭ pramovu na niakiepskaj rasiejskaj movie, paabiacaŭšy praz dva miesiacy pasłuhoŭvacca bieź pierakładnika, ale potym usio ž pierajšoŭ na niamieckuju. Štanhie adznačyŭ, što ŭsie my siońnia marym pra čempijanat śvietu. Mienavita traplańnie na čempijanat śvietu‑2010 i jość asnoŭnaj metaj i zadačaj dla zbornaj.

Bernd Štanhie budzie stała žyć u Miensku, pavodle kantraktu na Radzimu jon źjedzie tolki padčas kaladnych vakacyjaŭ. Jahony kantrakt raźličany na hety hod, a taksama na nastupny adboračny cykł. Suma kantraktu nie razhałošvajecca.

Razam sa Štanhie ŭ Miensk prylacieŭ jašče adzin niamiecki trener — Harald Iršmer, jaki budzie asystentam u zbornaj.

Užo praz try tydni naša zbornaja praviadzie pieršy matč pad kiraŭnictvam novaha trenera. Supiernikam u tavaryskaj hulni budzie kamanda Izrailu, na nastupnym tydni Štanhie ŭžo nazavie skład na hety matč.

Pieršaja fraza, jakuju niamiecki trener adrasuje da hulcoŭ zbornaj, budzie: «Nielha padniać kamień adnym palcam».

***

Historyja pryznačeńnia

Jury Puntus padaŭ u adstaŭku ŭ červieni paśla dźviuch parazaŭ nacyjanalnaj kamandy ad baŭharaŭ. Tady zbornaja straciła litaralna ŭsie šancy trapić na Euro‑2008. Navat vožyku było zrazumiełym, što novym hałoŭnym treneram stanie zamiežnik. Siarod pretendentaŭ nazyvalisia imiony čempijona Eŭropy‑1972 niemca Chorsta Kiopiela i čecha Ŭłaścimiła Pietaržeły, jaki treniravaŭ picierski «Zenit». Abodva byli zacikaŭlenyja ŭ prapanovach BFF, ale abrali Štanhie.

Bernd Štanhie naradziŭsia ŭ 1948 h. na terytoryi Niamieččyny, akupavanaj savieckimi vojskami (ad 1949 — HDR). Hulniavaja karjera nia skłałasia — ŭžo ŭ 22 hadyjon vymušany paviesić buccy na ćvik praź ciažkuju traŭmu. Ledź nie adrazu paśla hetaha Štanhie zaniaŭsia trenerskaj pracaj. Małady specyjalist uznačalić «Karł Cajs». Z kamandaj jon dvojčy vyjhraŭ pieršynstva HDR (1972, 1975). Paśla jon pačaŭ pracavać z moładzievaj i nacyjanalnaj zbornymi HDR.

Paśla razvału Berlinskaha muru Bernd Štanhie pracavaŭ treneram «Hierty», ale syšoŭ u adstaŭku, bo stali viadomyja jahonyja kantakty z «Štazi». Šmat hadoŭ Štanhie pad pseŭdanimam «Kurt Vehner» źjaŭlaŭsia infarmataram specsłužbaŭ: jon «stukaŭ» na hulcoŭ, jakich treniravaŭ.

U 1994 h. Štanhie staŭ pieršym zamiežnym treneram u abšarach byłoha SSSR — jon uznačaliŭ dnieprapiatroŭski «Dniapro», zatym — kijeŭski CSKA. Štanhie dobra viedaje rasiejskuju movu, što taksama dapamahło jamu stać treneram nacyjanalnaj zbornaj Biełarusi.

Taksama Štanhie pracavaŭ u aŭstralijskim «Pert Hłory», kiprskim «Apalonie» i ŭ zbornaj Amanu.

U 2002 h. Udaj Chusejn, syn Sadama, uhavaryŭ Bernda ŭznačalić irackuju zbornuju. Hety krok Štanhie rezka krytykavaŭsia ŭ niamieckaj i eŭrapiejskaj presie. Napiaredadni pačatku bambardavańnia Iraku ŭ 2003 h. Štanhie pakinuŭ krainu. Stvoranaja niemca zbornaja Iraku sensacyjna zaniała čaćviortaje miesca na Alimpijadzie‑2004 u Atenach. A ŭčora irakcy, užo biaz Štanhie, upieršyniu ŭ historyi zavajavali Kubak Azii.

Клас
0
Панылы сорам
0
Ха-ха
0
Ого
0
Сумна
0
Абуральна
0

Chočaš padzialicca važnaj infarmacyjaj ananimna i kanfidencyjna?