Śpiarša novaja viersija baleta Čajkoŭskaha vyklikała niepaźbiežnyja paraŭnańni ź viersijaj Valancina Jelizarjeva, čyj «Ščaŭkunok» idzie na scenie na praciahu bolš jak troch dziesiacihodździaŭ. Ale potym jana padšturchnuła da razvažańniaŭ pra los samoha Jelizarjeva, jaki syšoŭ z teatra čatyry hady tamu. Pryčyny jahonaha ŭčynku
Vypuśnik baletmajstarskaha adździaleńnia Leninhradskaj kansiervatoryi, Valancin Jelizarjeŭ trapiŭ u Minsk u dalokim
Ci była takaja situacyja niepaźbiežnaj?Miarkuju, što tak. Biełarusy mohuć z honaram pryhadać daŭnija tradycyi ajčynnaj chareahrafii, bo źjaŭleńnie ŭ ChVIII stahodździ pryhonnych teatraŭ, a ŭ ich — baletnych trup całkam adpaviadała ahulnajeŭrapiejskim tendencyjam. Ale dałučeńnie Biełarusi da Rasijskaj impieryi pierapyniła taki viektar raźvićcia. U XX stahodździ my musili pačynać spravu ledź nie z nula. Tamu značnuju častku salistaŭ Teatra opiery i baleta, jaki adkryŭsia ŭ 1933 hodzie, składali pradstaŭniki maskoŭskaj i leninhradskaj chareahrafičnych škoł.
U davajenny i paślavajenny čas biełaruski balet byŭ častkaj ahulnasavieckaj mastackaj sistemy, jakaja stroha rehłamientavała mastackaje žyćcio. Bolšaść sajuznych respublik mahła mieć tolki adzin teatr opiery i baleta, jaki pracavaŭ u stalicy. Akramia taho, u SSSR panavaŭ toj mastacki kirunak i styl, raźvićcio jakoha zadavałasia maskoŭskim Vialikim teatram. Repiertuar nacyjanalnych kalektyvaŭ farmiravaŭsia z troch składnikaŭ: kłasiki («Lebiadzinaje voziera», «Śpiačaja pryhažunia», «Žyzel»), baletaŭ na sučasnuju temu (naprykład, śpiektakl «Ściežkaju hromu», jaki adlustroŭvaŭ zmahańnie afraamierykancaŭ suprać kałanijalnych pryhniatalnikaŭ), a taksama pastanovak pavodle tvoraŭ nacyjanalnaj litaratury ci falkłoru (naprykład, «Sałaviej»,
U
Roźnica pamiž abodvuma kirunkami vidavočnaja. Repiertuar niestacyjanarnych kalektyvaŭ amal całkam składaŭsia z aŭtarskaj chareahrafii ich mastackich kiraŭnikoŭ. Takija trupy mahli zajmacca pošukami ŭ mastactvie i nie byli abciažaranyja nieabchodnaściu pracavać vyklučna «na kasu» abo zajmacca aśvietnictvam i mastackaj adukacyjaj ludziej, nie znajomych z baletam.
Istotnymi byli i ŭzajemaadnosiny pamiž trupaj i mastackim kiraŭnikom. Naohuł, u kožnym teatry apošni musiŭ być paśladoŭnaj, časam žorstkaj asobaj, inačaj jaho mahli pamianiać abo «źjeści». Ale ŭ nierepiertuarnych teatrach aŭtarytarnaść jašče bolš uzmacniałasia. Žyćcio ŭsiaho kalektyvu musiła padparadkoŭvacca mastackaj voli kiraŭnika. Tamu niestacyjanarnyja kalektyvy ŭ niečym nahadvali impieryi. Takija dziaržaŭnyja ŭtvareńni musili bieśpierapynna raźvivacca i pašyrać svaju mastackuju prastoru. Kali praciahnuć paralel, dyk «impieratary» (kiraŭniki) niestacyjanarnych trup byli vymušanyja ŭvieś čas hienieryravać novyja idei. Inačaj kalektyŭ hublaŭ indyvidualnaść i paŭtaraŭ toj, jaki isnavaŭ pobač jak repiertuarny.
Fienomien Valancina Jelizarjeva charaktaryzavaŭsia spałučeńniem dvuch padychodaŭ.Značnuju častku repiertuaru našaha Teatra opiery i baleta zajmali jaho aryhinalnyja śpiektakli. U toj ža čas u Biełarusi isnavaŭ tolki adzin anałahičny kalektyŭ. I nichto nie admianiaŭ jaho aśvietnickuju zadaču i nieabchodnaść stavić śpiektakli akreślenych vyšej troch katehoryj.
Situacyja była vyrašanaja dastatkova elehantna: śviadoma ci nie, ale ŭ Minsk na sučasnyja pastanoŭki zaprašalisia chareohrafy prystojnaha, ale nie zornaha ŭzroŭniu, jakija nie składali surjoznaj kankurencyi Jelizarjevu. Ale na praciahu
Čamu tak adbyłosia? Pierš za ŭsio, nivodny tvorčy čałaviek nie moža hienieryravać idei da biaskoncaści. Vierahodna, na peŭnym etapie Jelizarjeŭ adčuŭ, što lepš, čym raniej, jon nie pastavić. A stavić horš, psavać ułasny imidž jon nie chacieŭ (tamu niaŭdałych baletaŭ u jaho tvorčaści niama). Akramia taho, u
Kali b u Minsku nacyjanalny balet nie byŭ u takoj stupieni aŭtarskim, Jelizarjeŭ moh by prosta pierajści na pasadu hienieralnaha dyrektara teatra i pieradavieryć pastanoŭki maładym.Vidać, Valancin Mikałajevič bačyŭ dla siabie napieradzie mienavita taki varyjant, bo ŭ
Ale tut akreśliłasia novaja prablema. Kab navučycca prafiesii, maładyja chareohrafy musili stavić śpiektakli.A daviarać učarašnim studentam hałoŭnuju scenu krainy Jelizarjeŭ nie śpiašaŭsia. Jaho łohika zrazumiełaja: daloka nie ŭsie zadumy vučniaŭ adpaviadali ŭzroŭniu, dasiahnutamu samim nastaŭnikam. Ale va ŭmovach adsutnaści ŭ Minsku ekśpierymientalnych placovak pačatkoŭcy nie mieli mahčymaściaŭ dla realizacyi. Što tyčycca byłych tancoŭščykaŭ, dyk jany, žadajučy taho ci nie, zastavalisia ŭ pałonie jelizarjeŭskaj estetyki. U vyniku z usich vučniaŭ napoŭnicu zmoh realizavać siabie, badaj, tolki R. Paklitaru, jaki stvaryŭ aŭtarski teatr u Kijevie.
Pieršyja prykmiety kryzisu pačali naziracca jašče ŭ
Vykažu dumku, jakaja na pieršy pohlad možna padacca ledź nie bluźnierstvam: dla samoha Jelizarjeva sychod z teatra byŭ pravilnym rašeńniem. Tak, u toj momant jon prajhraŭ i byŭ pazbaŭleny lubimaj pracy. Ale z punktu hledžańnia historyi vyjhraŭ. Bo praz hady zabuducca i detali, jakija papiaredničali sychodu, i taja akaličnaść, što apošnija hady jelizarjeŭskaha kiravańnia byli nie takimi jarkimi, jak pačatkovyja. Ale zastaniecca fakt, što nacyjanalnaj kultury nie spatrebiŭsia talent i dośvied vialikaha biełaruskaha chareohrafa.
Z taho času prajšło bolš jak čatyry hady, ale ajčynny balet, na maju dumku, da kanca tak i nie vyznačyŭ ułasnuju stratehiju. Pry hetym situacyi ŭ opiernaj i baletnaj trupach istotna adroźnivajucca pamiž saboj. Možna być prychilnikam ci bačyć vyklučna ŭ «minusie» tvorčaść hałoŭnaha režysiora Michaiła Pandžavidze. Ale nielha nie pryznać, što jon vypracavaŭ ułasnuju kancepcyju raźvićcia opiernaj trupy i realizuje jaje dastatkova paśladoŭna. Mastacki kiraŭnik baleta Juryj Trajan, faktyčny pierajemnik Jelizarjeva, chutčej zaniaty patrebnymi, ale administracyjnymi spravami. A ŭzrovień śpiektaklaŭ, pastaŭlenych inšymi chareohrafami (u tym liku i novy «Ščaŭkunok»), na žal, nie vytrymlivaje paraŭnańniaŭ ź minułaj epochaj.
Zrešty, nastupstvy raspadu lubych impieryj adčuvajucca jašče doŭha.
Tamu miesca Jelizarjeva dahetul zastajecca vakantnym.I nieviadoma, ci budzie jano zaniataje kimści inšym u najbližejšyja hady i navat dziesiacihodździ.