Stenahrama onłajn-kanferencyi z dyrektarkaj telekanału «Biełsat» Ahnieškaj Ramašeŭskaj.
Spadziajemsia, što pad kaniec hetaha hodu.
Pytańnie: ci nie budzicie Vy naviazvać biełaruskamu hledaču polskuju pazicyju na situacyju ŭ śviecie?
Pa‑pieršaje, movaj kanału budzie biełaruskaja mova.
Pa‑druhoje, u našaj redakcyi pracuje vielmi šmat biełarusaŭ, i heta ich pazicyja, a nie maja, budzie ŭpłyvać na prahramu stancyi. Vialikaja kolkaść našych prahramaŭ užo ciapier paŭstaje na Biełarusi.
Jak ŭžo było skazana, spadziajusia, što da kanca hetaha hodu my pačniem viaščańnie na spadarožnikach «Astra» i «Siryjus».
Pakul niama, ale pastarajemsia na praciahu miesiaca jaje stvaryć.
Kaniešnie ž my budziem «zmahacca» za najlepšych žurnalistaŭ, tamu što pracavać dla našaj stancyi nia budzie lohkaj spravaj. Dumaju, adnak, što niezaležnyja medyi na Biełarusi pavinny dapamahać adno druhomu, a nie kankuravać z saboj.
Vielmi šmat možna raspaviadać, nia viedaju z čaho i pačać. Ad pałovy 70-ych hadoŭ maje baćki ŭdzielničali ŭ polskim apazycyjnym ruchu. Abodva jany fizyki pa adukacyi. Kali u 1981 h. u Polščy ŭviali vajennaje stanovišča, jany pačali arhanizoŭvać pieršaje niezaležnaje radyjo «Salidarnaść», za što paźniej trapili ŭ turmu. Baćka adsiedzieŭ 2 hady, maci – hod. Pa atrymańni Polščaj niezaležnaści ŭ 1989 h. majho baćku vybrali senataram. I na hetuju pasadu jaho pieraabirajuć pa siońniašni dzień, užo 6-y raz.
moj televizar tranśluje kabelnuju televiziju i ja viedaju, što nichto z majaho dzieviacipaviarchovaha domu nie pahladzić praz heta prahramy "Biełsatu", bo amal nichto pra jaho z susiedziaŭ nia viedaje. Dy i kali b viedali kuplać samu tarełku nie pajšli, bo heta znoŭ hrošy płacić. Jakija zachady pa pašyreńniu aŭdytoryi planujuca praz takoje stanovišča?
Dziakuj.
Pry ŭsim našym žadańni, my nia ŭ stanie vyrašyć usie hrašovyja prablemy susiedziaŭ my nie vyrašym.
Pierad pačatkam viaščańnia, my płanujem pravieści infarmacyjnuju kampaniju.
Kali licenzij na pracu, viadoma, nia vydaduć, a aparaturu buduć pry nahodzie kanfiskoŭvać?
Mienavita tamu ja nie adkažu na heta pytańnie.
Ja ŭsio razumieju pa-biełarusku. Navučyłasia «sa słuchu». Vielmi lublu jaje, a nie havaru tamu, što vielmi dobra viedaju rasiejskuju movu i tamu časta pamylajusia, ad čaho i saromiejusia. A kab navučycca, mnie treba b było pajechać na 2 tydni ŭ niejkuju biełaruskuju viosku, bo ŭ Miensku heta było b niemahčyma.
Dumaju, što tak. Naša stancyja nia budzie ruparam prapahandy – jano pavinna zapoŭnić miesca, jahoje dahetul pustuje. My budziem supraćlehłaściu BT u tym sensie,što budziem havaryć pra toje, pra što na BT nie havorać. My budziem davać infarmacyju, jakaja nie źjaŭlajecca na BT, albo źjaŭlajecca ŭ pierakryŭlenym ci nie poŭnym varyjancie. Ale ŭ adroźnieńni ad BT, jakaja prapahanduje adnu palityčnuju siłu, my nia miajem takoha nakirunku. My chočam prapahandavać tolki demakratyju i svabodu vybaru.
cikavić, ci budzie jakaja dobraja relihijnaja pieradača
U planach: 2 razy ŭ tydni – mastacki film. Taksama planujem pakazvać seryjały (pakul nie mahu nazvać jakija, bo u hety momant viaducca pieramovy pra ich pakupku). Spadziajemsia pakazać niekalki cikavych humarystyčnych prahramaŭ. Relihijnych prahramaŭ pakul niama.
Nie mahu.
Ź dziacinstva hladzieŭ polskuju televiziju, praz heta dobra viedaju polskuju movu. Zaŭsiody jana była našmat lepšaja za savieckuju, a potym i za "biełaruskuju". Tamu spadziajusia, što Biełsat voźmie najlepšaje z PTV-1 i 2. Žadaju pośpiechaŭ i hledačoŭ.
A kali skažacie, na jakim spadarožniku budziecie tranślavać prahramy, dyk abaviazkova kupim talerku.
Vialiki dziakuj! Kali havaryć pra jakaść, to spadziajusia, što na jaje chopić hrošaŭ (telebačańnie – heta vielmi darahaja reč).
Dobry žurnalist znojdzie šlach, kab da nas trapić. A my patrabujem tolki dobrych. Nam patrebnyja taksama redaktary, režysiory – dakumentalisty, specyjalisty pa mastackich filmach.
Dziakuj!
Dziciačyja prahramy, ŭ bolšaści, vielmi doraha kaštujuć. Pakul što my nie planujem ich nabyvać. Heta nia značyć, što ŭ budučyni my nia vierniemsia da hetaha pytańnia.
Spadziajusia, što budzie stabilnaj.
Ci buduć u "Biełsacie" uroki polskaj movy? Jany patrebnyja.
Nie viedaju, ci ŭhanaravali palaki jakim znakam ci pomnikam radyjo "Volna Eŭropa - Polska redakcyja",
a voś u volnaj Biełarusi "Biełsat" pastarajemsia ŭhanaravać, kali tolki jon vykanaje zadumanaje.
Dumaju, što va ŭschodniaj Eŭropie ŭsie majuć supolnyja karani. Moža i maju, chacia jašče 2 hady tamu ja pra niešta takoje navat nia dumała. Maje baćki i ja naradzilisia ŭ Varšavie. Tolki niadaŭna ja daviedalasia, što mahčyma častka siamji pachodzić z Haradzienščyny i Paleśsia.
Pakul nia budzie. Pačniem z «zaniatkaŭ pa biełaruskaj movie», a potym pahladzim.
Pra pomnik my parazmaŭlajem paźniej.
Ckažitie, pravda li to, čto t.k. Milinkievič łobbirovał projekt, to jeho budut tam krutiť tak žie kak Łukašienko na BT s utra do viečiera?
Heta niejkaje nieparazumieńnie! Z nami supracoŭničaje šmat biełaruskich žurnalistaŭ.
Nie, my nia budziem pakazvać Milinkieviča z ranku da viečara. Časam budziem pakazvać taksama inšych palitykaŭ : ))
kali Biełsat nie budzie na Biełarusi akredytavany, jon nie zmoža ani zdymać bolšaść padziejaŭ, ani bracť intervju ŭ aficyfnych asob.
Jakim čynam vy źbirajeciesia raspaviadać pra padziei na Biełarusi?
Spadziajusia, što Vy zmožacie sami pierakanacca jakim čynam my heta zrobim.
U płanach šmat muzyčnych prahramaŭ (npr. hit-parad). Razhladajem prajekt cykłu pieradačaŭ, jaki budzie raspaviadać pra samych viadomych biełaruskich artystaŭ. Taksama naš vialiki prajekt – teleteatr. Pieršym spektaklem na našaj antenie buduć «Tutejšyja» Janki Kupały.
Siarod žurnalistaŭ kanału mohuć akazacca supracoŭniki rasiejskich dy łukašenkaŭskich śpiecsłužbaŭ... Jak ad hetaha zaścierahacca?..
Bajusia, što pierad hetym my nie zastrachujemsia, ale nia hledziačy na heta my budziem pracavać.
Darečy, da prychodu na BT Zimoŭskaha nie było zabarony na dublaž filmaŭ z francuzskaj movy na biełaruskuju. Ciapier biaspłatna priedstaŭlenyja francuzami filmy pierakładajucca spres na rasiejskuju movu ŭ vyniku vusnaj zabarony z boku kiraŭnictva BT.
Jašče chaciełasia b kab kanał tematyčna nie byŭ spriees palityčna-prapahandysckim z adnaho boku ci pusta-zabaŭlalnym z druhoha.
Spadziajusia, što naš kanał taki i budzie, chacia kaniešnie ž nie adrazu ŭdasca dasiahnuć vysokuju jakaść: stvareńnie telebačańnia – heta stareńnie «vialikij fabryki».
Niahledziačy na ŭsio, našyja filmy buduć pierakładzieny na biełaruskuju movu.
Ale nacyjanalnaj movaj biełarusaŭ źjaŭlajecca biełaruskaja mova. Upeŭniena, što Vy pahodziciesia z tym, što ŭsie biełarusy jaje razumiejuć. Pa rasiejsku možna hladzieć rasiejskija kanały.
Tak, dumajem.
U dadzieny momant prajekt finansujecca polskim uradam, jaki u hetym hodzie pryznačyŭ na jaho 4 młn. eŭra. Taksama ŭžo ŭ hetym hodzie da finansavańnia dałučycca (u nievialikim adsotku) litoŭski ŭrad. Majem vialikaje spadziavańnie na finansavańnie z boku ZŠA.
Pakul nie.
Moj baćka – čałaviek biez kampramisaŭ. Jaho pasada vielmi časta pieraškadžała mnie ŭ žyćci, chacia mnie, viadoma ž, dałamahło vychavańnie, jahoje jon mnie daŭ. A pasada šefa «Biełsatu» – heta nia honar, heta vialikaje zadańnie.
Budzie takaja mahčymaść. Staronka pavinna pačać dziejnaść ad pałovy kastryčnika.
Kali jość mahčymaść, rabicie tranślacyju praz satelitu Hotbird, (na jaje nastaŭlenyja bolšaść talerak u RB). Kali atrymajecca pieradavać syhnał z 2-3 satelitaŭ, numar 2 - Sirius, 3 - Astra.
Adčyniajcie chutčej sajt i rabicie forum.
BIEŁARUŚ ČAKAJE VAS!
Abodva pažadańni pastarajemsia spoŭnić, ale chutčej nie na Hotbird, a druhi varyjant.
u SMI byla infarmacyja, shto Belsat damoviusia z Litouskaj nacyjanalnaj TV ab supracounictve. Kali laska, raskazhyce, jakija siuzhety budze ryhtavac dlia Belsat Litva, hto ih budze rabic i na jakoj move.
Velmi chakajem novy kanal, zhadajem ad usiaho serca, kab u vas atrymausia jon cikavy i suchasny
U Litvie budzie zdymacca “tok-šoŭ”, jakoje častkova budzie finansavać litoŭski ŭrad.
Kali jość žadajučyja, to niachaj pišuć ([email protected])
Absalutna nie razumieju pra što idzie havorka. Nichto nam takuju prapanovu nie prysyłaŭ (u lubym vypadku, takaja prapanova nie traplała ŭ naša prahramnaje biuro). Spadara Pataranskaha zaprašajem skłaści prapanovu. Kala takich prajektaŭ, jak naš zaŭsiody źbirajecca šmat plotak.
My planujem heta.
ueb-redaktar Onłajn-kanferencyja skončana, Ahnieška Ramašeŭskaja dziakuje čytačam NN za dasłanyja pytańni.
***
Ahnieška Ramašeŭska‑Huzy
![]() |
Naradziłasia ŭ 1962 h. u Varšavie. U 1987 h. skončyła fakultet historyi Varšaŭskaha ŭniversytetu. Brała ŭdzieł u niezaležnym studenckim ruchu, była pradstaŭnikom Ahulnapolskaha ŭstanoŭčaha kamitetu Niezaležnaha abjadnańnia studentaŭ (NAS), a potym siabram revizijnaj kamisii NAS). Paśla ŭviadzieńnia ŭ Polščy vajennaha stanovišča supracoŭničała z apazycyjnym rucham, udzielničała ŭ stvareńni ruchu «Svaboda i Mir». U 1987—1990 hh. znachodziłasia na doktarskaj stypendyi ŭ Jelskim ŭniversytecie (ZŠA).
U 1990 h. kinuła navukovuju karjeru i viarnułasia ŭ Polšču. Ad 1991 h. pracavała ŭ «Życie Warszawy», stažavałasia ŭ Washington Times, Washington Post i New Republic. Ad krasavika 1992 h. ‑‑ na polskim telebačańni. Ad 1999 h. ‑‑‑ admysłovy karespandent i redaktar zamiežnaj redakcyi. Pracavała ŭ Kosavie, Bośnii, Makiedonii, Rumynii, Aŭhanistanie.
U 2004—2005 hh. pracavała mižnarodnym karespandentam — rychtavała spravazdačy pierš za ŭsio ź Biełarusi i Ŭkrainy. Ad lipienia da listapada 2005 h. pastajanna znachodziłasia u Horadni i Miensku.
U listapadzie 2005 h. hałoŭnaj upravaj Polskaha telebačańnia pryznačana na pasadu karespandenta ŭ Miensku. Ale ŭžo ŭ śniežni biełaruskija ŭłady anulavali vizu.
Aŭtar kancepcyi stvareńnia pry Polskim telebačeńni asobnaha telekanału dla Biełarusi.






Mikoła Zavialejski