«Viktoryja» pačynała budavacca jašče pry Michaiłu Paŭłavu. Nieŭzabavie pa susiedstvie adkryjecca «Viktoryja-2».
«Luks» u hateli «Minsk» kaštuje ad $300 za nos, ale vyhladaje pa-saviecku, skardziacca turysty.
Mienš čym praz hod Biełarusi daviadziecca prymać čempijanat śvietu pa chakiei. Ułady spadziajucca, što ŭ krainu pryjeduć dziasiatki tysiač turystaŭ. Miescy dla ich buduć zabraniravanyja ŭ staličnych hatelach.
Da čaho treba być hatovym zamiežnikam, jakija apynucca ŭ nieviadomaj dla siabie krainie? Kab atrymać adkaz na hetaje pytańnie, varta daviedacca pra dośvied ich papiarednikaŭ. My pačytali vodhuki pra najlepšyja staličnyja hateli na papularnym resursie Booking.com. Na hetym sajcie možna zabraniravać numar u bolš čym 300 tysiačach haścinic pa ŭsim śviecie. A paśla adpačynku ci kamandziroŭki napisać, što spadabałasia, a što nie. My pieradusim źviartali ŭvahu na krytyčnyja zaŭvahi. U kiraŭnictva hatelaŭ jašče jość čas, kab vypravić chiby da pačatku chakiejnaha pieršynstva. Zrešty, harantavać dakumientalnuju praŭdzivaść kožnaj z apisanych historyj nie ŭjaŭlajecca mahčymym — vodhuki ŭziatyja z adkrytych krynic.
«Harni»: «Dziaŭčyna stahnała vie-je-jelmi hučna!»
Adznaka — 8,7. Ułaśnik — Minharvykankam.
Trochzorkavy hatel adkryŭsia letaś na vulicy Internacyjanalnaj — u samym centry stalicy. Mnohija ździŭlajucca: braniravali pakoj pa adnoj canie, a paśla daviałosia płacić bolš, bo źmianiŭsia ŭnutrany prejskurant.
Ale hałoŭnaja pretenzija ŭ turystaŭ da «Harni» — biedny śniadanak. «Aficyjanty chutčej nazirajuć, čym absłuhoŭvajuć haściej», — dadaje rasiejka Maryna.
«Na dziva dobry hatel biez kamunizmu ŭnutry», — pryjemna ździŭlenaja Mahdalena z Varšavy. «Ale šampuniu ŭ vańnie niama, vaźmicie z saboj», — udakładniaje jana. U vańnie — tolki myła, papiaredžvajuć turysty adzin adnaho.
Tradycyjnaja prablema bieła¬ruskich hatelaŭ — chutkaść internetu — nie vyrašana i ŭ «Harni». Adnačasova možna padklučyć da sieciva tolki adnu pryładu: ci mabilnik, ci noŭtbuk.
Hatel znachodzicca ŭ histaryčnym, choć i rekanstrujavanym budynku. Tamu hukaizalacyja drennaja. Turysty, jakija žyli na druhim paviersie, skardziacca na šumnaje viasielle, jakoje hulała ŭ restaranie da ranicy. A pažyłaja para z Rasii radujecca za susiedziaŭ: «Paćviardžajem, što čutnaść pamiž pakojami vysokaja. Našy susiedzi prosta małajcy. Dziaŭčyna stahnała vie-je-jelmi hučna!»
«Kraŭn Płaza»: «Takoje ŭražańnie, što pieršy pavierch — heta bardel»
Adznaka — 8,0. Ułaśnik — «Minsk Prynces Atel» (Turcyja).
Piacizorkavy hatel znachodzicca kala stadyjona «Dynama». «Nadzvyčaj vysokaja cana pražyvańnia», — adrazu papiaredžvajuć turysty. Da taho ž, niama parkoŭki.
U maładoj pary z Rasii nabaleła: «Praciortyja amal da dzirak ručniki, da starych chałataŭ niepryjemna navat dakranacca, tapački pachnuć śmiardziučaj humaj, a šampuń nahadvaje pa pachu srodak dla myćcia posudu». «Pult da televizara vydajecca pa patrabavańni. Praŭda, jon i nie patrebny: adzin rasijski kanał, adzin biełaruski i štuk 20 na arabskaj movie», — zaŭvažaje Uładzimir ź Pieciarburha.
Ale najbolš pytańniaŭ da achovy i dziaŭčat. «Ci možna padychodzić da pastajalca, jaki siadzić u łobi, z patrabavańniem nie spać?» — ščyra nie razumieje Maksim ź Pieciarburha.
Ivan z Kijeva raskazvaje svaje ŭražańni: «U hateli vielmi šmat prastytutak. Nastolki, što heta kidajecca ŭ vočy. Takoje ŭražańnie, što pieršy pavierch — heta bardel. Na kožnym paviersie chodziać hramiły-achoŭniki. Realna napružvaje».
Taki vodhuk nie adzinkavy. «Achoŭniki toŭpilisia na leśvicy, da nieprystojnaści pilna na nas hladzieli. Apafieozam stała toje, što adzin ź ich litaralna ŭlez da mianie ŭ lift z pytańniem: «A vy što, tut žyviacie?» — šakavanaja Natalla z Maskvy.
«Vialikaja kolkaść dziaŭčat śpiecyjalnaj nakiravanaści. Prosta jak na rynku. Pieršy raz baču taki bardel», — dzielicca ŭražańniami Maryna z Maskvy.
«Ahromnistaja kolkaść tureckich, livanskich i astatnich arabskich paddanych zajmajucca adkrytym źjomam. Nu i dziaŭčaty lohkich pavodzinaŭ…» — padsumoŭvaje rasijski padarožnik.
«Viktoryja»: «Zmročny savok»
Adznaka — 7,9. Ułaśnik — Minharvykankam.
Čatyrochzorkavy hatel znachodzicca dalej ad centra horada, čym astatnija haścinicy. Ale ceny ad hetaha nie stanoviacca mienšymi.
«Kuchnia ŭ restaranie hatela niavartaja 4*, povaru treba surjozna pavysić svaju kvalifikacyju», «My nikoli raniej nie sprabavali ŭ 4*-hateli takoj žudasnaj ježy!», «Piersanał u restaranie sapraŭdy niepryjazny, vy adčuvajecie siabie, jak u Savieckim Sajuzie…» — heta pretenzii ad roznych pastajalcaŭ.
«Zmročny savok», — papiaredžvaje maładaja para z Rasii.
«U bary hatela pa viečarach źbirajucca dziaŭčaty lohkich pavodzinaŭ, praces handlu idzie na vačach va ŭsich… Administracyi hatela treba vyznačycca, čym jana kiruje — miestačkovym bardelem abo reśpiektabielnym biźnies-hatelem», — padsumoŭvaje Alena ź Pieciarburha.
«Minsk»: «Cavok za nieadekvatnyja hrošy. Ale całkam harmanična»
Adznaka — 7,6. Ułaśnik — Kiraŭnictva spravaŭ prezidenta.
Čatyrochzorkavy hatel kala płoščy Niezaležnaści, pa słovach svajho dyrektara, staŭ pieravałačnaj bazaj dla «capočnych turystaŭ», jakija jeduć u Rasiju.
Najbolš pastajalcaŭ razdražniaje nieadpaviednaść «Minska» patrabavańniam sučasnaści. «Kali b hatel znachodziŭsia nie ŭ Minsku, a ŭ jakoj-niebudź krainie Zachodniaj Jeŭropy, jaho možna było b acharaktaryzavać jak «savok za całkam nieadekvatnyja hrošy». Ale, kidajučy pohlad na realii, bačnyja z akna hatela, razumieješ, što ŭsio vyhladaje dosyć niadrenna. Va ŭsiakim razie, całkam sabie harmanična», — Alaksandr z Maskvy farmuluje dla siabie kancepcyju raźvićcia «Minska».
«Pryłožkavaja lampa nie pracavała, nie było pobač razietki. Na prośbu padklučyć hetuju lampu adreahavali, pryniaŭšy lampu z numara. Niama lampy — niama prablemy», — raskazvaje Volha ź Jekaciarynburha.
Pažyłaja para z Kanady ŭ šoku: «My byli abražanyja achoŭnikam hatela pa rasavaj prykmiecie».
Turystka z Bostana narakaje na prastytutak u bary na pieršym paviersie, ale stavicca da hetaha z razumieńniem. «U cełym heta, viadoma ž, nie 4*-hatel — ja daju jamu maksimum 2*».