U toj samy čas pastaŭki z Rasii skaracilisia. Pra heta zajaviŭ hałoŭny ekanamist i
U intervju partału EurActiv.com jon adznačyŭ, što Narviehija ŭpieršyniu abahnała Rasiju pa prodažach hazu ŭ krainy ES. Ekśpiert patłumačyŭ heta tym, što rasijskija eksparciory «błakitnaha paliva» pryviazvajuć ceny na jaho da cenaŭ na naftu. Narviehija ŭžo daŭno admoviłasia ad takoj sistemy indeksacyi. Tamu ceny, jakija jana moža prapanavać, bolš pryvabnyja dla spažyŭcoŭ.
Letaś Narviehija pastaviła ŭ Jeŭropu 106 młrd kubamietraŭ hazu. Pry hetym skandynaŭskaja dziaržava zajmaje tolki šostaje miesca pa abjomach zdabyčy hazu, a Rasija — pieršaje. Mnohija krainy ES sprabujuć pazbavicca zaležnaści ad Maskvy i «Hazprama», dyviersifikujučy krynicy pastavak enierhanośbitaŭ. U krasaviku takoje rašeńnie pryniała Litva.