Hramadskaja arhanizacyja «Achova ptušak Baćkaŭščyny», jakaja zajmajecca prablemami zachavańnia bijaraznastajnaści ŭ Biełarusi, vykazała zakłapočanaść z nahody źniknieńnia łasosia ź biełaruskich rek.
Jak rastłumačyŭ dyrektar APB Viktar Fiančuk, łasoś moža trapić u Biełaruś tolki praź Viliju i nierastavać u jaje prytokach. U toj ža čas śpiecyjalist adznačyŭ, što rybiny «hniozdy» rehistrujucca ekołahami tolki ŭ
«Łasoś pastupova źnikaje z našych rek, choć jašče niekalki dziesiacihodździaŭ tamu jon byŭ dla Biełarusi zvyčajnym vidam», — adznačyŭ Fiančuk.Pavodle jaho słoŭ, dla isnavańnia łasosia jość dźvie asnoŭnyja pahrozy — brakańjerstva i zabrudžvańnie rek sielskahaspadarčymi arhanizacyjami. Dla zachodu ryb u raku mohuć isnavać taksama fizičnyja barjery — płaciny.
Niadaŭna śpiecyjalisty APB praviali daśledavańnie raki Ašmianka, jakaja źjaŭlajecca adnym z prytokaŭ Vilii i patencyjalna prydatnaja dla nierastu łasosia, adnak ryba pa niejkich pryčynach u hetu raku nie zachodzić. Vyśvietliłasia, što ź fiermy «Rymdziuny» ŭ Astravieckim rajonie Hrodzienskaj vobłaści ŭ raku ściakali arhaničnyja zabrudžvańni, u Smarhonskim rajonie Hrodzienskaj vobłaści byŭ razarany bierah, a dziejnaść raźmieščanaj na Ašmiancy Računskaj HES pryvodzić da značnych vahańniaŭ uzroŭniu vady, jakija taksama stvarajuć dla łasosia niekamfortnyja ŭmovy.
«Łasoś pradjaŭlaje vysokija patrabavańni da jakaści vady. Kali karpy ŭ hetaj race mohuć žyć, to łasoś pieršym adčuvaje paharšeńnie jakaści vady i pierastaje zachodzić na nierast», — rastłumačyŭ śpiecyjalist.Pavodle słoŭ Fienčuka, praktyčna ŭsie biełaruskija reki adčuvajuć nahruzku z boku sielskaj haspadarki, a nastupstvy hetaj nahruzki možna ŭbačyć pa tym, što z rek źnikajuć indykatarnyja vidy ryb.
Infarmacyju pra vyjaŭlenyja parušeńni pryrodaachoŭnaha zakanadaŭstva na Ašmiancy śpiecyjalisty APB pieradali ŭ terytaryjalnyja orhany Ministerstva pryrodnych resursaŭ i achovy navakolnaha asiarodździa.