Toje, što achova historyka-kulturnaje spadčyny ŭ našaj krainie znachodzicca ŭ stanie dehradacyi, vidać usim, svaim i čužym. Blašanki na pomnikach daŭniny «…achoŭvajecca dziaržavaju», zdaŭna, jašče z savieckich časoŭ, vyklikali sarkastyčnuju ŭśmiešku.

Taksama, prosta na našych vačach stanovicca druzam, pieratvarajecca ŭ ništo Vialikaja sinahoha ŭ Ružanach.

Hety vydatny pomnik «stanisłavaŭskaha kłasicyzmu» byŭ uźviedzieny prydvornym dojlidam Sapiehaŭ Janam Samuelem Bekieram, rodam z Saksonii.
Hety vydatny architektar za doŭhija hady pracy ŭ Biełarusi ŭźvioŭ, pierabudavaŭ, zaprajektavaŭ bahata budynkaŭ u Vilni, Vysokim, Zelvie, Dziarečynie, a taksama ŭ majontkach Sapiehaŭ u Polščy — Niamiravie i Krystyjanpali. Samuel Bekier staŭ pieršym dojlidam epochi kłasicyzmu ŭ našym krai, pry jakim pałacava-parkavaje mastactva ŭ Biełarusi dasiahnuła jeŭrapiejskaha ŭzroŭniu. Ale, pieradusim, jon, faktyčna, zbudavaŭ dla Sapiehaŭ ceły horad — Ružany, dzie pavodle jaho prajektaŭ byli ŭźviedzieny hrandyjozny pałacavy ansambl, carkva z klaštaram bazyłijanaŭ, dźvie karčmy, kramy, pierabudavany kaścioł. Siarod inšaha jon uźvioŭ i hetuju sinahohu naprykancy XVIII st. U tym, što ŭsio heta było stvorana ŭ adnym bekieraŭskim styli lohka pierakanacca, paraŭnaŭšy praporcyi čaścinaŭ hetych budynkaŭ, ich ścipły vysakarodny dekor i vakonnyja prajomy, takija padobnyja, što ŭ sinahozie, što ŭ carkvie.
    Habrejskaja supolnaść u Ružanach utvaryłasia pozna. Zhodna z pastanovaj Litoŭskaha Vaada, u 1623 h. hramada Ružanaŭ naležyła da Bieraściejskaha kahału. Tutsama adbyłasia i viadomaja trahiedyja 1657 h., kali ŭ judejskim kvartale niby było znojdzienaje źniaviečanaje cieła chryścijanskaha dziciaci. Tutejšy lud hatovy byŭ paniščyć usich habrejaŭ miastečka, ale kniaź Pavał Jan Sapieha rašuča staŭ na ich abaronu, zapatrabavaŭšy pravieści śledstva i sud, u vyniku jakich ničoha nie było dakazana. Ale praz dva hady, kali mažnaŭładca byŭ adsutny, u Ružanach usio ž adbyŭsia pahrom. Jon skončyŭsia zabojstvam dvuch čałaviek, jakich kahał zmušany byŭ vydać u achviaru — Izraila Ben Šałoma i Tobija Ben Josifa… Na čas, kali ŭ Ružanach pracavaŭ Jan Samuel Bekier, habrejskaja supolnaść tam naličvała ŭsiaho kala 150 čałaviek, dla patrebaŭ jakich i była pastaŭlenaja sinahoha, što stała ŭ centry admysłovaha kvartała.
Siońnia sinahahalny dvor, što cudam acaleŭ, słužyć aŭtabazie. Tut dzieje aŭtazapraŭka, pastaŭlenaja pry finansavaj padtrymcy Jeŭrapiejskaha Sajuza prajektam u ramkach prahramy Dobrasusiedstva Polščy-Biełarusi-Ukrainy

Jašče hadoŭ dziesiać tamu budynka sinahohi vyhladaŭ całkam prystojna, choć i byŭ u zakinutym stanie. U joj acaleŭ navat pieršasny interjer XVIII stahoddzia, z frahmentami fresak, što vyklučnaja redkaść u Biełarusi. Tut źbierahłasia navat aryhinalnaja bima — muravanaja šmatjarusnaja kafiedra z kałonami dla publičnaha čytańnia skrutka Tory i adpaviednaha ŭryŭka z knih prarokaŭ padčas nabaženstvaŭ. Takija aŭtentyčnyja bimy ŭ našaj krainie lohka pieraličyć na palcach adnoj ruki. Ale ciaham litaralna niekalkich apošnich hadoŭ sinahoha pačała imkliva razburacca i siońnia skroź dach užo vidać nieba…

Kaliści ŭ Ružanach było try sinahohi i dźvie malelni, chiedar, škoła Tałmud-Tory i navat habrejski teatr.
U vakolicach byli stvoranyja dźvie ziemlarobčyja habrejskija kałonii Paŭłava i Kanstancinava. Tut naradzilisia suśvietna viadomy dziejač sijanisckaha ruchu: duchoŭny pravadyr Jchiel Pinies, słynny litaratar i publicyst Aron Lubašycki, a taksama Icchak Šamir, prem'jer-ministr Izraila. Ale padziei minułaha stahoddzia ścierli ružanskaje habrejstva z našaje ziamli dazvańnia. Voś tolki zastalisia mohiłki dy ansambl sinahahalnaha dvara, što koliś byŭ uźviedzieny dojlidam-saksoncam.
U Ružanach, razam z pałacam, varta adnavić i inšyja budynki, što byli im pastaŭlenyja tam, kab adnavić toje charastvo i harmoniju, što zadumaŭ Bekier.

A dzie pastavić aŭtazapraŭku ŭžo padumajcie tam sami…

Клас
Панылы сорам
Ха-ха
Ого
Сумна
Абуральна

Chočaš padzialicca važnaj infarmacyjaj ananimna i kanfidencyjna?