Rost nasielnictva adbyvajecca ŭ tym liku i za košt mihrantaŭ. Fota Uładzimira Hrydzina.
Pavodle apošnich padlikaŭ Biełstata,
pa stanie na 1 vieraśnia nasielnictva Biełarusi dasiahnuła 9 464 400 čałaviek.
Heta na 7 tysiač čałaviek bolš, čym hod tamu. Kolkaść žycharoŭ Biełarusi raście čaćviorty miesiac zapar — i heta niečakanaja źjava.
Nasielnictva Biełarusi pavialičvałasia da 1994 hoda. Tady nas było 10 243 500 čałaviek — histaryčny rekord, jaki supaŭ z časam prychodu da ŭłady Alaksandra Łukašenki.
Z taho času — jak adrezała. Naradžalnaść skaračałasia, a śmiarotnaść rasła.
U siaredzinie 2000-ch štohod vymirała pa 60–70 tysiač čałaviek.
Dla paraŭnańnia, stolki žyvie ŭ Śvietłahorsku, Rečycy ci Žodzinie. Kali b dynamika zastałasia raniejšaj, praz dvaccać hadoŭ vymierła b jašče bolš za 200 tysiač biełarusaŭ.
Adnak narešcie naradžalnaść stała patrochi raści, a śmiarotnaść spyniłasia na miescy.
Padtrymka źjaviłasia i jašče z adnaho boku. U Biełarusi raście kolkaść mihrantaŭ. Zhodna z aficyjnaj statystykaj,
ad pačatku hoda ŭ krainu pryjechała z-za miažy žyć 12 tysiač čałaviek, a źjechała — usiaho 5 tysiač.
Taki pierakos adbyvajecca šmat u čym dziakujučy mietadałohii padliku — kali emihrant nie «vypisvajecca» sa svajoj kvatery, jon emihrantam nie ličycca. A voś zamiežnik, jaki nabyvaje žyllo ŭ Biełarusi i rehistrujecca ŭ im (choć moža i nie žyvie tam), aŭtamatyčna zapisvajecca ŭ biełaruskaje nasielnictva.





