Voś užo dzieviać hadoŭ jon žyvie ŭ Niderłandach i aktyŭna hastraluje pa Jeŭropie. Pierad kancertam Vitala Stachijeviča, jaki projdzie 3 listapada 2013 hoda ŭ Vialikaj zale Biełaruskaj dziaržaŭnaj fiłarmonii, «NN» raspytała jaho pra tvorčaść i žyćcio za miažoj.
«Naša Niva»: Suśvietna viadomy pijanist Dzianis Macujeŭ kaliści skazaŭ, što pradstaŭnikam asobnych prafiesij možna pracavać tolki ŭ vialikich kulturnych centrach. Bo ŭ nievialikich haradach raniej ci paźniej źniknie mahčymaść dla tvorčaha rostu i raźvićcia. Ci paŭpłyvała hetaja akaličnaść na vaš pierajezd u Niderłandy?
Vital Stachijevič: Napeŭna, u hetym jość racyja. U bujnych kulturnych centrach i mastackaje žyćcio cikaviejšaje, i stasunki pamiž tvorčymi asobami bolš aktyŭnyja. Kali ja tolki apynuŭsia ŭ Amsterdamie, ledź nie štodnia chadziŭ na kancerty ŭ Kancerthiebaŭ (kancertnaja zała ŭ stalicy Niderłandaŭ. – «NN»), nastolki ŭsio zdavałasia vartym i vydatnym. Akramia taho, moh lohka naviedvać bahatyja mastackija muziei, padarožničać pa Niderłandach i inšych jeŭrapiejskich krainach. Atrymaŭšy novy dośvied, pačynaješ lepš canić kulturnaje žyćcio rodnaha horada, bo naš Minsk – taksama cikavy jeŭrapiejski centr.
Vybar mienavita hetaj krainy byŭ vynikam chutčej źbiehu abstavin. Ale na toj čas ja ŭžo vystupaŭ ŭ tych miaścinach (asabliva ŭ susiedniaj Bielhii), krychu viedaŭ pra tamtejšaje žyćcio. Dla navučańnia ŭ Amsterdamskaj kansiervatoryi dastatkova było viedańnia anhlijskaj movy, jakaja ŭ mianie była, a niderłandskuju padvučvaŭ užo ź ciaham času.
«NN»: Ci zmahli b vy dasiahnuć ciapierašnich pośpiechaŭ, kali b zastalisia ŭ Minsku?
VS: Miarkuju, kožnamu na peŭnym etapie karysna źmianić abstanoŭku, adčuć novyja ŭpłyvy, stać bolš samastojnym. Tamu kali b ja ŭvieś čas zastavaŭsia ŭ Minsku, moj śvietapohlad byŭ by inakšy, u čymści – vuziejšy. Dla abjektyŭnaści, status pijanista na Zachadzie i ŭ nas (z tymi ci inšymi papraŭkami) padobny. Za košt ahulnaha ŭzroŭniu žyćcia, jaki ŭ Jeŭropie vyšejšy, hety status moža zdavacca bolš pryvabnym. Choć u suadnosinach ź inšymi prafiesijami i zaniatkami jon paŭsiul prykładna adnolkavy.
U Amsterdamie kožny dzień napoŭnieny kancertami, zaniatkami ŭ kansiervatoryi, dzie ja ŭžo druhi hod pracuju kancertmajstram, pryvatnymi ŭrokami. Ale ŭ pieršuju čarhu adčuvaju siabie mienavita kancertnym pijanistam, i hrunt dla takich adčuvańniaŭ u mianie tam jość. A voś u Biełarusi prablematyčna mieć paŭnavartasnuju kancertnuju praktyku. A bieź jaje ciažka znajści stymuły dla razvučvańnia novych prahram i dla šmathadzinnych zaniatkaŭ. U nas takuju praktyku majuć adzinki, u toj čas jak u Niderłandach – dziasiatki, kali nie sotni ci tysiačy, muzykantaŭ samaha roznaha ŭzroŭniu.
«NN»: Vaš hrafik vystupleńniaŭ raśpisany na miesiacy napierad. Naprykład, u lutym 2014 hoda vy źbirajeciesia vystupać u Breście, u krasaviku – dvojčy ŭ Amsterdamie, u mai ŭ niderłandskim horadzie Santpart-Nord. Pryčym, u bolšaści vypadkaŭ prahrama užo viadomaja. Jak vy staviciesia da takoha płanavańnia napierad? Ci realnaje jano ŭ Biełarusi?
VS: Užo maju kancerty navat na viasnu 2015 hoda! Žyćcio kancertnych załaŭ uładkavanaje tak, što jany płanujuć siezon zahadzia, adrazu anansujuć uvieś hod napierad i vielmi rana pačynajuć prodaž abaniemientaŭ i kvitkoŭ. Jość u hetym niešta zastrašlivaje, zdajecca, što čas pačynaje biehčy chutčej. Kali niešta zapłanavanaje ŭ ciabie na 2 hady napierad u peŭny dzień na 20.15 – i narešcie jano zdarajecca, dyk pačynaje zdavacca, što pramiežkavaha času nibyta i nie było. Na ščaście, jość i chatnija kancerty, i niejkija niečakanyja vystupy, pry jakich usio bolš spantanna.
U Biełarusi zarodki takoha płanavańnia isnujuć. Ale tut, na žal, usio vielmi niapeŭnaje. U mianie byli prykryja vypadki, kali byccam zapłanavanyja ŭžo kancerty admianialisia navat biez uzhadnieńnia. Heta, badaj, niejkaja «italjanščyna», jakaja redka zdarajecca ŭ punktualnaj i dziełavoj paŭnočnaj Jeŭropie.
«NN»: U afišy kancerta, ź jakim vy nieŭzabavie vystupicie ŭ Minsku, — tvory Jozefa Hajdna, Franca Šubierta, Lva Abielijoviča i Frederyka Šapena. Chto vybiraje prahramu: vykanaŭca ci arhanizatary? Čym abumoŭleny vybar mienavita takich tvorcaŭ?
VS: Pakolki kancert – častka mižnarodnaha fiestyvalu «Biełaruskaja muzyčnaja vosień», prahramu treba zahadzia ŭzhadniać ź fiłarmonijaj, kab nie było vidavočnych paŭtoraŭ i nakładak. Adnak vybar byŭ całkam moj. Raniej ja časta ihraŭ sanaty, pieravažna ź ich składaŭsia ledź nie kožny solny kancert. Ciapier zachaciełasia amal zusim admovicca ad hetaha žanru (vyklučeńnie – sanata Hajdna) i skłaści kancert tolki ź minijaciur i tvoraŭ siaredniaha pamieru. Praŭda, u vypadku z čatyrma ekspromtami Šubierta i piaćciu pjesami Abielijoviča minijaciury składajucca ŭ cykły, jakija ŭ sukupnaści ŭsprymajucca jak niešta maštabnaje. Tvory Šapena – «Pieršaja bałada», «Pałaniez fa-dyjez minor» i «Fantazija» – kožny jak cełaja paema, razhornutaja historyja.
«NN»: Vy aktyŭna pradstaŭleny ŭ internecie. Jość ułasny sajt, dzie vykładzienyja zapisy vystupleńniaŭ, publikacyi i intervju z vami. Vy dosyć rehularna viedziacie ŽŽ. Takaja publičnaść – heta stan dušy, sproba zrabić infarmacyju pra vas dastupnaj miełamanam abo elemient samapijaru?
VS: Mabyć, usiaho patrochu. Jość jašče i Fejsbuk, i «Ŭkantakcie», i LinkedIn. Zaŭvažaju, što, kali siadaju ŭ Amsterdamie ŭ tramvaj abo ŭ ciahnik, dyk praktyčna ŭsie majuć pierad saboju smartfon, na jakim adkryty Fejsbuk. A niekatoryja sumiaščajuć prahlad sacyjalnych sietak z vandroŭkaj na rovary! Mabyć, ciapier heta nieadjemnaja častka žyćcia.
Kancert Vitala Stachijeviča projdzie 3 listapada 2013 hoda ŭ Vialikaj zale Biełaruskaj dziaržaŭnaj fiłarmonii (praśpiekt, Niezaležnaści, 50) u miežach CHCHCHICH Mižnarodnaha fiestyvalu mastactvaŭ «Biełaruskaja muzyčnaja vosień». Pačatak a 19-j.