Daterminovyja vybary abiarnulisia katastrofaj dla kiroŭnaj partyi «Prava i spraviadlivaść». Jejny lider i ciapierašni premjer‑ministar Polščy Jarasłaŭ Kačyński ŭžo pavinšavaŭ Donalda Tuska j apazycyjnuju partyju «Hramadzianskaja platforma» ź pieramohaj.
Trecim idzie blok «Lavica j demakraty» na čale z byłym prezydentam Polščy Alaksandram Kvaśnieŭskim, jaki pa abviaščeńni pieršych vynikaŭ vybaraŭ abjaviŭ pra kančatkovy sychod z palityki j kaniec 4‑j Rečy Paspalitaj.
Vostraja sprečka kanservataraŭ Kačyńskaha i liberałaŭ Tuska palityzavała Polšču, i na ŭčastki dla hałasavańnia pryjšła rekordnaja kolkaść vybarcaŭ — až 55 %. Ź ich 41 % padtrymaŭ «Hramadzianskuju platformu», a 32 % — nacyjanalna-kanesrvatyŭnuju partyju premjera Kačyńskaha.
Tusk najchutčej što sfarmuje ŭrad razam ź Sialanskaj partyjaj, što nabrała kali 9 % hałasoŭ.
Značny ŭpłyŭ na Polšču budzie mieć sychod z palityčnaj sceny krajnie pravaj i krajnie papulisckaj palityčnych siłaŭ — ultrakatalickaj Lihi polskich siemjaŭ i narodnickaj Samaabarony. Lidery abodvuch hetych siłaŭ sympatyzavali A. Łukašenku, u jakim jany bačyli najpierš baraćbita suprać Zachadu i eŭrapiejskaj intehracyi. Leper navat pryjaždžaŭ u Biełaruś i ahitavaŭ za Łukašenku.
U Słavienii ŭ niadzielu prajšoŭ pieršy tur prezydenckich vybaraŭ. Papiarednija vyniki kandydataŭ vielmi blizkija, tamu imia pieršaj asoby krainy zastaniecca niavyznačanym da 11 listapada. Najvierahodniej, u druhi tur vyjduć Ałoiz Peterle j Daniła Cirk (Türk). Ałoiz Peterle byŭ premjer‑ministram Słavienii ŭ časie zdabyćcia niezaležnaści ad Juhasłavii. Daniła Cirk u 90‑ia byŭ pasłańnikam Słavienii ŭ AAN.
Ciapierašni prezydent Słavienii Janez Drnoŭšek nie balatavaŭsia na druhi termin. Jon pakutuje ad raku, žyvie z adnoj nyrkaj. Niekalki hadoŭ tamu jon pierajechaŭ u addalenuju viosku, jeść ciapier tolki raślinnyja pradukty j dbaje pra pravy žyvioł.
Prezydent u Słavienii vykonvaje pieravažna pradstaŭničyja funkcyi.
Turkam prapanavałasia vyznačycca, ci chočuć jany abirać prezydenta prostym hałasavańniem. Pakul hetym pravam vałodaje parlament.
Pavodle papiarednich źviestak, kala dźviuch tracin vybarcaŭ padtrymali hetuju prapanovu.
Inycyjataram źmienaŭ u Kanstytucyju vytupiŭ prezydent Kyrhyzstanu Kurmanbiek Bakijeŭ. Prapanavana, kab premjer‑ministra pryznačała partyja, jakaja nabiare na vybarach bolš za pałovu mandataŭ, a kali takoj partyi nia budzie, to prezydent sam vybiare lubuju z prezentavanych u parlamencie j daručyć vyłučyć premjera joj.
Samyja ž parlamenckija vybary miarkujecca pravodzić vyklučna pa partyjnych śpisach.
Pry stanoŭčym vyniku hałasavańnia heta budzie ŭžo čaćviortaja kanstytucyja za 2 hady.
Pavodle CVK, udzieł u referendumie ŭziali 80,64% vybarcaŭ. Pavodle niezaležnych naziralnikaŭ, u skryni sotniami ŭkidalisia biuleteni.
Siońnia zrańnia Kurmanbiek Bakijeŭ raspuściŭ parlament.
Pavodle papiarednich źviestak, u niadzielnych vybarach u švajcarski parlament znoŭ viaduć rej nacyjanalisty z Švajcarskaj narodnaj partyi (29%). Vybarcam jana abiacała zrabić bolš žorstkaj imihracyjnuju palityku j zachavać tradycyjny švajcarski neŭtralitet. Dobryja vyniki taksama pakazali sacyjał‑demakraty (19,1%) i zialonyja (9,5%).
U municypalnych vybarach na Kubie hetaj subotaj uziaŭ udzieł i Fidel Kastra. Paśla taho, jak prahałasavaŭ, kubinski lider źviarnuŭsia da Džordža Buša j zaklikaŭ jaho admovicca ad pahroz na adras Kuby.