Apošnija miesiacy vosieni zaŭsiody ličylisia amal samym haračym časam na druhasnym rynku žylla ŭ Minsku, a taksama ŭ inšych bujnych haradach krainy. Adnak kolkaść realnych ździełak u hetaj śfiery za apošnija piać miesiacaŭ možna było pieraličyć pa palcach. Z dapamohaj dyrektara Biełaruskaj asacyjacyi «Nieruchomaść» Mikałaja Prastałupava my pasprabujem praanalizavać situacyju na druhasnym rynku stalicy i zrabić abhruntavanyja prahnozy na budučyniu.

Prapanova zaškalvaje, a pakupnikoŭ amal niama

Pavodle słoŭ našaha ekśpierta, zaraz na kvaternym rynku Minska nazirajecca istotny lišak prapanoŭ kvater na prodaž. Siońnia ŭ horadzie adnačasova prapanoŭvajecca na prodaž adrazu kala 7 tysiač kvater. Nahadaju, što jašče sioleta ŭ krasaviku pakupnikam prapanoŭvałasia kala 2,5 tysiačy. Patencyjalnyja pakupniki ŭ kastryčniku krychu aktyvizavalisia, ale kolkaść ich na staličnym rynku žylla zastajecca vielmi maleńkaj. Ekśpierty rynku nieruchomasci ličać, što pavieličeńnie kolkasci prapanoŭ vyklikana psichałahičnymi i emacyjanalnymi aśpiektami. Zaraz uładalniki kvater ubačyli, što košt kvater dasiahnuŭ svajho maksimumu. Stabilnyja ceny na kvatery trymajucca ŭ Minsku ŭžo na praciahu apošnich piaci miesiacaŭ. Mienavita zaraz amal usie haspadary kvater pačali aktyŭna prapanoŭvać svaju nieruchomaść, kab paśpieć pradać svajo žyllo pa maksimalnym košcie.

Ceny stajać da apošniaha

Prapanoŭ siońnia na staličnym rynku takaja kolkaść, što ŭ klijentaŭ jość mahčymaść vybirać žyllo ŭ lubym mikrarajonie i luby typ kvater. Razam z tym istotny adkat popytu surjozna spałochaŭ tolki častku pradaŭcoŭ, a astatnija ź vialikimi ciažkaściami pahadžajucca skidvać canu i praciahvajuć čakać mienavita svaich pakupnikoŭ. Adnak za apošni miesiac prykładna ŭ 30 pracentach prapanoŭ na prodaž nazirajecca nievialikaja karekciroŭka cenaŭ pa raniej vystaŭlenych kvaterach. Karekciroŭka cenaŭ adbyvajecca ŭ amal nieprykmietnych pamierach, ale jana ŭžo jość. Z druhoha boku, žyllo ŭ elitnych damach i ŭ prestyžnych rajonach Minska časam moža navat daražeć.

Istotny adkat popytu surjozna spałochaŭ tolki častku pradaŭcoŭ, a astatnija ź vialikimi ciažkaściami pahadžajucca skidvać canu i praciahvajuć čakać mienavita svaich pakupnikoŭ.

Tendencyi na patańnieńnie žylla robiacca bolš vidavočnymi pry ažyćciaŭlenni realnych ździełak. U asobnych vypadkach pradaŭcy skidvajuć canu na 2—3 abo navat na 5 tysiač dołaraŭ. Adnak pieršapačatkova kvatery siońnia prapanoŭvajucca pa davoli vialikim košcie. Tak, siaredni košt kvadratnaha mietra žylla ŭ adnapakajovych kvateraŭ zaraz składaje 2096 dołaraŭ, a kvatery kaštujuć prykładna 70—71 tysiaču dołaraŭ. Samaja tannaja adnapakajovaja kvatera ŭ nie lepšych mikrarajonach stalicy na vierchnich i pieršych pavierchach prapanoŭvajucca za 58—60 tysiač dołaraŭ. Adnak pa takim košcie prapanoŭvajucca vyklučna «chruščoŭki» abo kvatery ŭ vielmi starych damach z maleńkaj žyłoj płoščaj i zusim maleńkaj kuchniaj.

Dvuchpakajovyja kvatery sioleta taksama dasiahnuli svajho maksimalnaha koštu. Siaredni košt kvadratnaha mietra žylla ŭ takich kvateraŭ składaje 2031 dołar, a siaredni košt kvater trymajecca kala 95—96 tysiač dołaraŭ. Zusim drennyja pa jakasci «dvuški» možna siońnia kupić za 70—75 tysiač dołaraŭ, adnak heta budzie žyllo z ahulnaj płoščaj nie bolš jak 38—44 kvadratnyja mietry.

Siaredni košt trochpakajovych kvater siońnia składaje 137 tysiač dołaraŭ, a cana kvadratnaha mietra ahulnaj płoščy takoha žylla spyniłasia na miažy ŭ 2028 dołaraŭ.

Da novaha hoda ceny buduć stajać

Na dumku Mikałaja Prastałupava, u bližejšyja dva miesiacy istotnaha patańnieńnia na druhasnym rynku staličnaha žylla nie budzie. Nie čakajuć u hety čas śpiecyjalisty i aktyvizacyi na druhasnym rynku. Patencyjalnyja pakupniki buduć i nadalej admaŭlacca nabyvać takoje darahoje žyllo, bo ŭ ich niama takich vialikich hrošaj, a kredyty na nabyćcio kvater u bankach dla nasielnictva zastajucca vielmi darahimi.

Ekśpierty prahnazujuć, što prykładna ŭ lutym u Minsku pačniecca tendencyja na patańnieńnie žylla na druhasnym rynku. Kolkaść prapanoŭ da hetaha času pavinna pavialičycca da 10 tysiač kvater. Taki lišak prapanovy moža pryviesci da ažyjatažu ŭžo siarod pradaŭcoŭ, jakija vymušany buduć realna skidvać canu.

Da maja kvatery patańniejuć na 20 pracentaŭ

Kali siońniašnija tendencyi buduć razvivacca zhodna z isnujučym ałharytmam, to ekśpierty prahnazujuć, što ŭ mai ceny na kvatery na druhasnym rynku žylla mohuć znizicca prykładna na 15—20 pracentaŭ. Na dumku Mikałaja Prastałupava, razvićcio padziej na druhasnym rynku žylla stalicy budzie zaležać ad mnohich ahulnaekanamičnych faktaraŭ u krainie, najpierš — ad pamieraŭ zarobkaŭ siaredniaha kłasa haradžan, ad umoŭ atrymańnia kredytnych resursaŭ na budaŭnictva i nabyćcio žylla, ad mahčymaj mihracyi ŭ stalicu bahatych ludziej z inšych rehijonaŭ Biełarusi abo navat z susiednich dziaržaŭ. Akramia hetaha, ceny na žyllo zaležać ad vahańniaŭ cenaŭ na naftu, ad pamieraŭ inflacyi, ad efiektyŭnasci razvićcia ekanomiki krainy.

Siarhiej Kurkač, «Źviazda»

Клас
Панылы сорам
Ха-ха
Ого
Сумна
Абуральна