Kali kraŭcy pačytali patrabavańni milicyi, to pryjšli ŭ zamiašańnie — pavodle schiemy, piešachod budzie vyhladać jak DAIšnik. Pra heta Jeŭraradyjo raspaviała viadučy śpiecyjalist «Biellehpramu» Łarysa Niafiodava
Pavodle standartu, kab flikiery davali efiekt, flikieraŭ treba našyć jak na śpiecvopratcy. Stužka pavinna iści pa rukavie, pa nizie kurtki, na śpinie, pa bakach, na paŭbačkach. U takim razie na piešachodzie budzie bolš stužak, čym na inśpiektaru DAI.
Pres‑sakratar MUS Aleh Ślepčanka kaža, što zroblena heta vyklučna dla biaśpieki piešachodaŭ.
Na žal, pakul śviadomaść našych hramadzianaŭ nie duža vysokaja, tamu prychodzicca prymianiać prymusovyja miery.
U Pałažeńni, nakiravanym na biełaruskija pradpryjemstvy, skazana: usia vierchniaja vopratka, što šyjecca ŭ krainie, pavinna być śviatłoadbivalnaj. Viadučy śpiecyjalist adździeła jakaści «Biellehpramu» Łarysa Niafiodava kaža, što da vierchniaj vopratki zaličvajucca błuzy, pinžaki, žakiety… Chto budzie nabyvać adzieńnie, jakoje śviecicca?
Ministerstva miarkuje, što patencyjnyja pakupniki vopratki ź flikierami — sielskija žychary. Ale kali abšyć jaje zhodna z praviłami, to košt vopratki uzraście dzieści na 30 tysiač.
U Rasii paru hadoŭ tamu taksama sprabavali prymusova našyvać flikiery. Ale paśla vyśvietliłasia, što čakanaha vyniku heta nie pryniesła i što z hetaha tolki skarystałasia łobi tych, chto ŭvoziŭ śviatłoadbivalnuju tkaninu. Takim čynam, ad «abaviazkovaści» tam admovilisia.
Pavodle słovaŭ Łarysy Niafiodavaj, našyja pradpryjemstvy ŭžo 7 hadoŭ šyjuć vopratku ź flikierami.
Nielha skazać, kab jana karystałasia šalonaj papularnaściu, ale dziciačuju — nabyvajuć.
Za miažoj šmat jakaja dziciačaja vopratka abšytaja takimi stužkami. Ale najčaściej heta vopratka kalaspartovaja, vipaŭskaja (ich papularyzuje Michael Šumachier) ci dyzajnierskaja.
***
Jeŭraradyjo pacikaviłasia ŭ biełaruskich madeljeraŭ: jak možna cikava abyhrać flikier u adzieńni?
Dyzajnier Ivan Ajpłataŭ adrazu nie znajšoŭsia i zaznačyŭ, što kab cikava ŭvieści flikier u vierchniuju vopratku, treba dobra padumać.
Možna ŭšyvać śviatłoadbivalnyja elemienty, ale nieviadoma, jak jany buduć siabie pavodzić paśla myćcia i chimčystak. Takija pałosy vykarystoŭvajucca ŭ 80% spartovaj vopratki i krasoŭkach.
Natalla Potkina padkazała, što tkaniny‑flikiery dobra spałučajucca z płaščoŭkaj i atłasam, z šoŭkam i inšymi tkaninami ź bliskučaj pavierchniaj.
Jany b dobra pasavali da vopratki dla łyžnych prahułak, tym bolš što ŭ hetym hodzie modnym byŭ koler srebra. A zaraz u modzie pop‑art, taksama možna prydumać niešta cikavaje.
Potkina navat pryznałasia, što ŭ jaje jość džynsy sa śviatłoadbivalnymi łampasami, jakija sšyła sabie 3 hady tamu.
Adnak kali heta zrobiać abaviazkovym, to ja suprać, bo flikiery absalutna nie padychodziać da kłasičnaha stylu, da kaściumaŭ i palito.
Ci budzie ŭsia vopratka Made in Belarus «śviacicca», pakul nieviadoma, bo ajčynnyja pradpryjemstvy atrymali jašče tolki švačnyja standarty i nijakich kankretnych zamovaŭ.