Alaksiej Łužynski naradziŭsia 31 maja 1988 hoda. Dałučyŭsia za niefarmalnaha krajaznaŭčaha ruchu, jaki hurtavaŭsia vakoł samvydata «Vołat». Z časam staŭ sam vypuskać hety historyka-krajaznaŭčy almanach.
Alaksiej skončyŭ Hrodzienski dziaržaŭny ŭniviersitet, histaryčny fakultet. Jaho vialikim zacikaŭleńniem była etnahrafija. Jon i va ŭniviersitecie nadavaŭ pieravahu daśledavańniu svajho kraju, kali pisaŭ kursavyja, dypłomnuju raboty. Letam adpraviŭsia ŭ vialikuju etnahrafičnuju ekśpiedycyju pa Vilejščynie. Akurat zajmaŭsia apracoŭkaj sabranych materyjałaŭ.
U Vilejcy jon realizavaŭ dziasiatki inicyjatyŭ. Ad vydańniaŭ kalandarykaŭ i paštovak z pomnikami architektury, da sumiesnych vandrovak pa Biełarusi. Razam z žonkaj Ełaj jon arhanizoŭvaŭ narodnyja śviatkavańni Maślenicy, Bahača, Kupalla.
Dziakujučy ŭ ty liku i jaho namahańniam u Vilejcy adbyvalisia akustyčnyja vystupleńni muzykaŭ Alaksandra Pamidorava, Alaksandra Kulinoviča, Jaŭhiena Baryšnikava, hurtu «Ludzi na bałocie»… Vilejku z prezientacyjami naviedali piśmieńniki Uładzimir Arłoŭ, Andrej Chadanovič, historyk Aleh Łatyšonak…
Apošnim prajektam, u jakim pryniaŭ udzieł Alaksiej, staŭ vypusk paštovak i kalandarykaŭ, pryśviečanych 250–hodździu Michała Kleafasa Ahinskaha.
U Alaksieja zastalisia žonka Eła i syn Vieras.
Pachavańnie adbudziecca 2 sakavika.