AAT «Ałtajvahon» źviarnułasia ŭ Arbitražny sud Maskvy ź iskam ab spahnańni z Asipovickaha vahonabudaŭničaha zavoda bolš jak 308,7 młn rasijskich rubloŭ (5,4 młn dalaraŭ).
Jak paviedamiła pres-sakratar suda Alena Fartunatava, iskavaja zajava ad «Ałtajvahona» na Asipovicki vahonabudaŭničy zavod (AVZ) pastupiła ŭ Arbitražny sud Maskvy i zarehistravanaja 2 lipienia, data razhladu iska pakul nie pryznačana. Pavodle słoŭ Fartunatavaj, isk tyčycca doŭhu asipovickich vahonabudaŭnikoŭ pierad ałtajskimi partniorami ŭ pamiery 308 młn 726 tysiač 251 rasijski rubiel.
«Heta źniešnieekanamičnaja ździełka. U nas jość valutnaje zakanadaŭstva, jano pavinna vykonvacca ŭ termin — u termin, jaki my damovilisia z kontrahientam. My nieadnarazova išli nasustrač, praciahvali terminy apłaty. Nas zapeŭnivali, nam davali hrafiki płaciažoŭ, tolki, pa sutnaści, heta atrymlivałasia zaciahvańniem času. Terminy nie vykonvalisia, harantyi nie vykonvalisia. Kiraŭnictva pryjšło da ciažkaha rašeńnia — pasprabavać uździejničać praz arbitražny sud», — raskazaŭ namieśnik načalnika jurydyčnaha adździeła «Ałtajvahona» Andrej Savačkin.
Pavodle jaho słoŭ, asipovickija vahonabudaŭniki nie raspłačvalisia za pastaŭlenyja kamplektujučyja kala hoda, tym samym abciažarvajučy finansavuju situacyju na pradpryjemstvie-pastaŭščyku. «U nas taksama jość zapazyčanaści, i dziakujučy ŭ tym liku i hetaj zapazyčanaści, u nas finansavyja ciažkaści praciahłyja ŭźnikli», — zajaviŭ juryst «Ałtajvahona».
Razam z tym, pavodle jaho śćviardžeńnia, u Asipovickaha vahonabudaŭničaha zavoda jašče jość čas, kab dobraachvotna pahasić zapazyčanaść. «Kali da vyniasieńnia rašeńnia suda budzie pahašana zapazyčanaść, my majem prava adklikać isk i nie davodzić spravu da štrafnych sankcyj», — zaznačyŭ Savačkin. Pavodle jaho słoŭ, niama nijakich pieraškodaŭ da dalejšaha ŭzajemavyhadnaha supracoŭnictva dvuch pradpryjemstvaŭ paśla taho, jak asipovickija vahonabudaŭniki raźličacca pa daŭhach.
«Sapraŭdy, pamiž AVZ i «Ałtajvahonam» majucca dahavornyja adnosiny. Hetyja dahavornyja adnosiny ciahnucca z 2014 hoda. Była pastaŭka vahonakamplektujučych. Jany byli pastaŭleny, majucca peŭnyja daŭhavyja abaviazacielstvy pierad Ałtajem. My i jany zacikaŭlenyja ŭ dalejšym plonnym supracoŭnictvie, šukajem mahčymaści vyrašeńnia hetych pytańniaŭ, jak nam usio heta vypravić, daŭhi pahasić», — zajaviŭ načalnik dahavorna-pravavoha adździeła asipovickaha zavoda Aleh Tkač.
Pavodle jaho słoŭ, pryčyna ŭtvareńnia zapazyčanaści «całkam i poŭnaściu abjektyŭnaja». «Abjom pastaŭki, jaki byŭ zamoŭleny, byŭ raźličany na prahramu vytvorčaści na dva miesiacy. Prahrama vytvorčaści na dva miesiacy budavałasia ŭ zaležnaści ad najaŭnych dahavoraŭ sa spažyŭcom. Ale naš spažyviec źmianiŭ umovy dahavora. Tamu ŭ nas utvaryłasia zapazyčanaść», — rastłumačyŭ Tkač.