Andrej Dźmitryjeŭ i Taćciana Karatkievič (na fota) u Miemaryjale Linkalna ŭ Vašynhtonie.
«Za čatyry dni [ŭ Bruseli i Vašynhtonie] sustrelisia ź vialikaj kolkaściu palitykaŭ, ekśpiertaŭ, čynoŭnikaŭ», — napisaŭ u siabie ŭ fejsbuku kiraŭnik štaba Taćciany Karatkievič Andrej Dźmitryjeŭ.
Hałoŭnaj temaj razmovaŭ było, piša jon, jak budavać adnosiny ź Biełaruśsiu. I palityk pieraličvaje tezisy.
«1. Pieramovy pavinny iści na dźviuch placoŭkach: ułada i hramadzianskaja supolnaść. Paradak dnia pieramoŭ z uładaj pavinien być adkryty. Biełarusy pavinny viedać, pra što i na jakich umovach damaŭlajucca baki. Hetyja dva kirunki pavinny pierasiakacca, kab raźvivać dyjałoh unutry krainy.
2. Lubaja dapamoha pavinna być pakrokavaj, i nastupny etap pavinien pačynacca tolki paśla fiksacyi vyniku papiaredniaha. Dapamoha pavinna być nakiravana na reformy ŭ Biełarusi, u pieršuju čarhu ekanamičnyja, adukacyjnyja, reformy kiravańnia.
3. Ekanamičnaja i techničnaja dapamoha pavinna być źviazanaja z paetapnym źmienami ŭ palityčnaj śfiery, kab ułada nie mahła vykinuć hetyja pytańni z paradku dnia.
Što ŭłada moža zrabić u najbližejšy čas u palityčnaj i hramadzianskaj śfiery:
1. Da parłamienckich vybaraŭ źmianić paradak farmavańnia ŭčastkovych kamisij i padliku hałasoŭ. Kandydat pavinien mieć prava nakiravać va ŭsie ŭčastkovyja kamisii svaich pradstaŭnikoŭ. Padlik hałasoŭ pavinien ažyćciaŭlacca adkryta, tak, kab usie naziralniki mieli mahčymaść bačyć kožny biuleteń.
2. Dać akredytacyju telekanału «Biełsat» i viarnuć niezaležnyja haziety ŭ padpisku.
3. Zarehistravać Biełaruskuju chryścijanskuju demakratyju, Partyju svabody i prahresu, «Havary praŭdu».
4. Admianić artykuł, zhodna ź jakim pieraśledujecca dziejnaść ad imia niezarehistravanaj arhanizacyi.
5. Viarnuć u Minsk ofis ABSIE.
6. Uvieści pazicyju ambudsmena. (Pracedura pryznačeńnia pavinna być ŭzhodniena z pravaabaroncami Biełaruskaha Chielsinskaha kamiteta i «Viasny».)
7. Uvieści maratoryj na śmiarotnaje pakarańnie i padać zajaŭku na ŭstupleńnie ŭ Radu Jeŭropy.
My taksama kažam pra važnaść Bałonskaha pracesu dla Biełarusi. Nam važna, kab jon nie staŭ tolki pracesam ŭzhadnieńnia navučalnych prahram. Dla nas pryncypova, kab byli realizavany pryncypy ŭniviersiteckaha samakiravańnia i prazrystaści spravazdačnaści.
Padymajem temu raźvićcia pryvatnaha siektara ŭ Biełarusi. Reformy pavinny datyčyć abmiežavańnia prava dziaržavy ŭmiešvacca ŭ pryvatny siektar i pamianšeńnia biurakratyčnych pracedur. Dla čaho treba raźvivać elektronny ŭrad. Viarnucca da inviestycyjnaha kodeksa i dać bolš svabody małomu, siaredniamu biźniesu i indyvidualnym pradprymalnictvu», — piša Dźmitryjeŭ.
Što da prahnozaŭ, to jon adznačaje: «Hałoŭnaje ŭražańnie — kali ŭ adnosinach Biełarusi z Zachadam i čakajecca adliha, jana budzie zusim inšaj jakaści, čym heta było minuły raz. Usie vielmi aściarožnyja, i ŭzrovień niedavieru da biełaruskaj ułady vielmi vysoki. U ZŠA jon jašče vyšejšy, čym u ES. Zrazumieła, čamu. Tut i padziei 2010 hoda, i kredyt MVF, jaki dapamoh režymu pratrymacca, ale nie pryvioŭ da reformaŭ.
Na siońnia niama nijakich rašeńniaŭ. Kali aficyjny Minsk čakaŭ, što vypusk palityčnych źniavolenych i praviadzieńnie vybaraŭ u «spakojnym» farmacie buduć dastatkovymi dla atrymańnia ad Zachadu dapamohi i padtrymki, hetyja čakańni nie apraŭdalisia. Heta tolki dało mahčymaść pačać dyjałoh. Usie rašeńni jašče tolki farmirujucca, i, chutčej za ŭsio, u bližejšy čas buduć zroblenyja tolki vielmi aściarožnyja kroki, jakija ŭ vypadku čaho možna lohka adkrucić nazad. Vidavočna, što zaraz paciapleńnie značna bolš treba biełaruskim uładam, čym zachodnim palitykam», — piša Dźmitryjeŭ.
Ci źmianilisia adnosiny Maskvy i Minska? Abo patencyjał Maskvy pravodzić u Biełarusi svaju palityku? Dvuch hetych pytańniaŭ palityk nie kranaje, choć mienavita na ich treba adkazać, kab acanić realistyčnaść płana Dźmitryjeva.