Uviečary 3 krasavika z KDB byŭ vyzvaleny mienčuk Siarhiej Kulinič, siabar Mikałaja Statkieviča i jahony namieśnik u kiraŭnictvie partyjaj «Narodnaja hramada».
Pavodle Mikałaja Statkieviča, u kvatery Siarhieja Kuliniča jon chavaŭsia napiaredadni Dnia Voli, što, adnak, nie pazbaviła jaho ad zatrymańnia. Abstaviny aryštu Statkieviča 24 sakavika, jak i ŭłasnaha zatrymańnia, Siarhiej Kulinič paviedamić admoviŭsia, spasłaŭšysia na padpisku, jakuju daŭ śledztvu.
«Navat z žonkaj jašče hetaha nie abmiarkoŭvaŭ; treba, kab prajšoŭ stres», — skazaŭ Svabodzie Siarhiej Kulinič, ale potym usio ž pahadziŭsia adkazać na pytańni pra tyja dni, jakija adbyŭ u viaźnicy KDB.
— Ci mahli b vy raskazać pra ŭmovy ŭ «amerykancy», dzie vas trymali? Kali nie raskazać, dyk prosta acanić?
— Skažu, što čakaŭ horšaha. Dumaŭ, što tam budzie našmat bolš žorstka. Siabry raspaviadali pra heta, tamu šmat čaho čakaŭ. Ale samaje horšaje — heta nie ŭmovy, a nieviadomaść. Kali nia viedaješ, zaprosiać na dopyt ci nie, što budzie dalej. Miarkuju, va ŭsich heta adnolkava, bo va ŭsich niedaroblenyja spravy.
— Dyk vy tam z kimści ź fihurantaŭ spravy pra «masavyja biesparadki» pierasiakalisia?
— Nie, tam heta niemahčyma. Usich trymajuć paasobku, nijakich kantaktaŭ.
— U vyniku vam vystavili abvinavačańnie ci nie? Kali nie, dyk ci zastajaciesia vy ŭ statusie padazravanaha?
— U mianie niama nivodnaha dakumenta. Daŭ padpisku pra nievydavańnie, heta pa-pieršaje, a pa-druhoje, mianie papiaredzili, što mohuć paklikać pa lubym pytańni i dapytać. Jašče abaviazany infarmavać, kali budu mianiać miesca žycharstva.
— Raniej vam davodziłasia traplać za kraty?
— Nie, upieršyniu. Navat na sutki nikoli nie traplaŭ.
— A kali vas zatrymali, adkul pra heta stała viadoma vašym svajakam? Im chto paviedamiŭ?
— Nie skažu.
— Nia chočacie ci nia možacie?
— Źviarnicie ŭvahu, što ŭ takim, jak ja, stanoviščy niamała ludziej. Peŭna, hety stres musić prajści, kab možna było abmiarkoŭvać toje, što adbyłosia. Navat z žonkaj jašče asabliva nie abmiarkoŭvaŭ, što i jak tym było. Bo vielmi niečakana ŭsio adbyłosia.
Siarhiej Kulinič admoviŭsia raspaviadać pra siabie i svaju pracu, a taksama vykazvacca nakont losu spravy ab padrychtoŭcy da masavych biesparadkaŭ, pavodle jakoj byŭ zatrymany KDB.
«Nie chaču, kab heta paškodziła majoj pracy», — skazaŭ siabar Mikałaja Statkieviča Siarhiej Kulinič.