U Biełarusi, pa dadzienych na 1 krasavika biahučaha hoda, pražyvajuć 10,7 tys. vieteranaŭ Vialikaj Ajčynnaj vajny, u tym liku bolš za 7 tys. invalidaŭ i ŭdzielnikaŭ vajny. Pra heta paviedamili karespandentu BiełTA ŭ Ministerstvie pracy i sacyjalnaj abarony.
Na 1 krasavika ŭ krainie naličvałasia 3,1 tys. čałaviek, uznaharodžanych ordenami abo miedalami SSSR za samaaddanuju pracu i biezdakornuju voinskuju słužbu ŭ tyle ŭ hady vajny, a taksama mienš za 200 — chto pracavaŭ na abjektach supraćpavietranaj abarony, budaŭnictvie abarončych zbudavańniaŭ, pryfrantavych učastkach čyhunak i aŭtamabilnych daroh, členaŭ ekipažaŭ sudnaŭ, interniravanych u pačatku vajny ŭ partach inšych dziaržaŭ.
U Biełarusi pražyvaje 44 čałavieki, jakija brali ŭdzieł u składzie śpiecyjalnych farmiravańniaŭ u raźminiravańni terytoryj i abjektaŭ paśla vyzvaleńnia ad niamieckaj akupacyi ŭ 1943-1945 hadach.
U krainie žyvuć amal 500 čałaviek, jakija pracavali na pradpryjemstvach, va ŭstanovach i arhanizacyjach Leninhrada ŭ pieryjad błakady i ŭznaharodžany miedalom «Za abaronu Leninhrada», znakam «Žycharu błakadnaha Leninhrada».
U respublicy naličvajecca bolš za 700 invalidaŭ ź dziacinstva ŭ vyniku ranieńnia, kantuzii, kalectva, źviazanych z bajavymi dziejańniami abo ź ich nastupstvami.
Členami siemjaŭ zahinuŭšych voinaŭ i partyzan źjaŭlajucca 732 čałavieki.
Byłymi viaźniami fašysckich kancłahieraŭ, turmaŭ, hieta i inšych miescaŭ prymusovaha ŭtrymańnia pryznany 17,7 tys. žycharoŭ Biełarusi.