Archimandryt Sava (Mažuka) zajaviŭ u prahramie «Kluč razumienija» na Homielskim pravadnym radyjo, što ŭsie, chto «sumniavajecca ŭ pieramozie savieckaha naroda ŭ Vialikaj Ajčynnaj vajnie», pavinny pieraśledvacca pa zakonie.

Archimandryt Sava źjaŭlajecca nasielnikam Śviata-Nikolskaha manastyra horada Homiela. Akramia taho, jon zajmaje pasadu prarektara pa vučebna-mietadyčnaj rabocie biblejska-bahasłoŭskich kursaŭ Homielskaj jeparchii, a taksama čytaje lekcyi pa pradmiecie «Asnovy chryścijanskaj kultury» na fiłałahičnym fakultecie Homielskaha dziaržaŭnaha ŭniviersiteta.

Jaho taksama pradstaŭlajuć jak viadomaha publicysta, bahasłova i pramoŭcu. Jon publikujecca na partale «Pravmir» i viadzie prahramu «Śvietło nieviečiernieje» na pravasłaŭnym telekanale «Sojuz».

U prahramie «Kluč razumienija» na Homielskim pravadnym radyjo viadučy pytaŭsia archimandryta pra Vialikuju Ajčynnuju vajnu i sproby krytyčnaha pierahladu staŭleńnia da jaje - jak vajny, u jakoj sutyknulisia «dva tatalitarnyja drapiežniki», a biełarusy apynulisia «pamiž mołatam i kavadłam», tamu jana nie źjaŭlajecca ni «vialikaj», ni «ajčynnaj».

Archimandryt adkazaŭ, što jon nie prosta źjaŭlajecca prychilnikam zachavańnia savieckaj nazvy - «Vialikaja Ajčynnaja vajna», ale i ličyć nieabchodnym pieraśledvać tych, chto dumaje inakš.

«Ja nie prosta prychilnik. Ja liču, što na ŭzroŭni zakanadaŭstva pavinien być zamacavany pieraśled tych ludziej, jakija staviać pad sumnieŭ pieramohu savieckaha naroda ŭ Vialikaj Ajčynnaj vajnie. I lubyja revizijanisckaj sproby niejak pierajmienavać abo pastavić pad sumnieŭ pavinny spyniacca žorstka», - zajaviŭ archimandryt Sava.

Adkazvajučy na pytańnie viadučaha, čamu bolšaść pravasłaŭnych chryścijan padtrymali «biazbožnuju dziaržavu» i zrabili «histaryčny vybar na karyść taho, kab atrymać pieramohu pad čyrvonymi ściahami», archimandryt zastupiŭsia za balšavikoŭ i nazvaŭ siabie «savieckim čałaviekam».

«Heta ž naša Radzima, razumiejecie? Voś jak heta ŭ Jehunova vydatny vierš, «tiem žie mirom mazan i propach. Kto žił sriedi rośsijskich (u aryhinale — płakučich) roz, tomu vieś mir otviet, a nie vopros». Voś tym ža miram mazany i prapach. My ž takija ž savieckija hramadzianie. Voś ja śviatar, a ja saviecki čałaviek, tamu što ja ros u Savieckim Sajuzie, atrymaŭ adukacyju ŭ savieckaj škole. i ničoha ŭ hetym niama drennaha. Heta našy, razumiejecie? Nacysty - heta vorahi, jakija napali na našu Radzimu. A potym, bo była svaja praŭda ŭ balšavikoŭ, jakuju ludzi, i śviatary ŭ tym liku, adčuvali. Pra heta ajciec Sierhij Bułhakaŭ pisaŭ, miž inšym. Jany za spraviadlivaść byli, za praŭdu. Jany za pryhniečany narod vystupali», - skazaŭ archimandryt Sava.

Cikava, što ŭ pracytavanych archimandrytam vieršavanych radkach adbiłasia ŭsia składanaść i nieadnaznačnaść histaryčnaj situacyi. Jany naležać paetu, jaki da vajny byŭ represavany pa spravie Ivanava-Razumnika, abvinavačanaha ŭ «idejnym natchnieńni narodnictva». A padčas vajny, apynuŭšysia na terytoryi akupavanaj Naŭharodskaj vobłaści, pracavaŭ vykładčykam, u svaich lekcyjach «papularyzavaŭ adnosiny siaredniaviečnaha Noŭharada i Hiermanii», a taksama adbiraŭ ź biblijatek kamunistyčnuju litaraturu. Potym ź niamieckimi vojskami źjechaŭ u Niamieččynu. Paśla jaje razhromu apynuŭsia ŭ savieckim siektary, ale nieŭzabavie źbieh adtul u amierykanski. Praŭda, amierykancy vydali jaho nazad. Jehunoŭ byŭ asudžany da dziesiaci hadoŭ łahieraŭ.

Ivanaŭ-Razumnik taksama trapiŭ u zonu niamieckaj akupacyi ŭ čas vajny i taksama syšoŭ ź niamieckimi vojskami ŭ Niamieččynu, dzie i pravioŭ reštu svaich dzion. Adnym ź pieršych zafiksavaŭ i asudziŭ u druku balšavicki teror 1920-30 hadoŭ.

Nie samy lepšy prykład biezumoŭnaha savieckaha patryjatyzmu pryjšoŭ u hałavu archimandrytu. Na spravie vyjšła chutčej niavolnaje samavykryćcio. Jakoje jakraz abviarhaje mahčymaść ćviordaha zamacavańnia adnoj praŭdy adnosna vajny, dzie «balšaviki - heta našy», usie «adnym miram mazanyja i prapachli», tamu ŭstali pad čyrvonyja ściahi i pajšli abaraniać svaju radzimu SSSR.

Клас
0
Панылы сорам
0
Ха-ха
0
Ого
0
Сумна
0
Абуральна
0

Chočaš padzialicca važnaj infarmacyjaj ananimna i kanfidencyjna?