Dezintehracyjny trend pierałomleny, Breksit byŭ jaho kulminacyjaj, paśla taho papularnaść jeŭrapiejskaha adzinstva vyrasła praktyčna va ŭsich krainach Jeŭrasajuza.
Heta vynikaje z daśledavańniaŭ sacyjołahaŭ u roznych krainach kantynientu. Jak u «staroj Jeŭropie», tak i «novaj» bolš za 60% hramadzian vystupajuć za členstva svajoj dziaržavy ŭ ES. U Hiermanii i Polščy hety ŭzrovień dasiahaje navat 80%.
Vyniatak składaje Italija, dzie ŭzrovień padtrymki siabroŭstva krainy ŭ Jeŭrasajuzie trymajecca na ŭzroŭni nižejšym za 50%. «Bocik» nijak nie vybłytajecca sa svaich ekanamičnych prablem — haspadarka krainy na Apieninach zastaparyłasia na ŭzroŭni 1990-ch. Heta vynik taho, što raniej kraina zašmat pazyčała, žyła ŭ kredyt.
Krainam ES, niahledziačy na pieryjadyčnuju palemiku, udajecca zachoŭvać ustojlivaje finansavańnie supolnych instytutaŭ.
Jak paviedamlaje EU Observer, supolny biudžet Jeŭrasajuza na 2018 hod składzie €158,9 młrd u častcy vydatkaŭ i €144,4 młrd u častcy dachodaŭ. Heta rost na 0,6% i 7,4% adpaviedna proci 2017 hoda.