Fota sa staronki Vasila Siamaški ŭ fejsbuku

Fota sa staronki Vasila Siamaški ŭ fejsbuku

Žurnalist Vasil Siamaška znajšoŭ na pryłaŭkach adnaho ź minskich hipiermarkietaŭ charčovy lod, pryviezieny ŭ Biełaruś… z Sankt-Pieciarburha.

«Na ŭpakoŭcy paznačana, što heta «vada pitnaja». Heta značyć, taja, jakaja ciače z vadapravoda, — razvažaje žurnalist. — Zamarožanuju vadu viazuć za 800 km. Cana 1 kh lodu — 2r. 36 kap. — daražej za 2 litry kvasu!»

Niaŭžo lodu nielha namarozić u Biełarusi?

U Minsku jość dva choładakambinaty. Na pieršym svajoj vytvorčaści niama — jon zajmajecca zachoŭvańniem miasa i inšaj pradukcyi, jakaja patrabuje nizkich tempieratur. A na «Minskim choładakambinacie №2» paprostu nikoli nie dumali, što ludziam možna pradavać zvyčajny lod!

«My nikoli charčovymi ldami nie zajmalisia. U nas byŭ tolki suchi lod, jaki vykarystoŭvaŭsia pry zachoŭvańni i pieravozcy — vy ž viedajecie, my vyrablajem maroziva. Ale ž heta techničny lod u błokach z tempieraturaj -40 hradusaŭ, — raspaviadajuć u adździele markietynha «Minskaha choładakambinata №2». — Charčovy lod — heta zusim inšaje, ale ŭ nas jość ladoŭni šokavaj zamarozki dla jaho vytvorčaści. Nu chiba što treba budzie zrabić niejkija formački. Dziakuj za ideju!»

U kramie 1 kh impartnaha charčovaha lodu kaštuje $1,2. Patencyjał rynku ŭ Biełarusi — ahromny. Kruhły hod lod patrebny kaviarniam, a ŭ siezon, kali słupki termomietraŭ zapaŭzajuć za +30, lod karystajecca popytam i ŭ zvyčajnych pakupnikoŭ.

Chto i navošta viazie ŭ Biełaruś lod z Sankt-Pieciarburhu?

Impartam lodu ŭ Biełaruś zajmajecca «Studyja ledzianoha mastactva NICE». Asnoŭnaja dziejnaść studyi — vytvorčaść skulptur ź lodu. Pa słovach kiraŭnika NICE Viktara Hruško, heta ŭvachodzić u modu: štotydzień u Minsku prachodzić dva mierapryjemstvy, dla jakich zamaŭlajucca ledzianyja skulptury.

Što da impartu charčovaha lodu z Sankt-Pieciarburha, dyk na heta, pa słovach Viktara Hruško, jość svaje pryčyny:

«Pierad tym, jak inviestavać u svajo abstalavańnie, zavozicca pradukcyja ad tych, u kaho hetaje abstalavańnie ŭžo jość. Heta suśvietnaja praktyka. Vyznačajecca jomistaść rynku, farmujecca baza danych i prymajecca rašeńnie: jakuju vytvorčaść rabić, ź jakoj mahutnaściu, dla jakich patrebaŭ užo mienavita biełaruskaha rynku.

Kali, naprykład, my daviedajemsia, što ŭ Minsku ci pa ŭsioj Biełarusi pradajecca 20 ton lodu — tady farmujecca svaja vytvorčaść mahutnaściu ŭ 20 ton za miesiac, i pahnali. A pakul nieviadoma — zavozim pradukcyju zvonku».

Клас
0
Панылы сорам
0
Ха-ха
0
Ого
0
Сумна
0
Абуральна
0

Chočaš padzialicca važnaj infarmacyjaj ananimna i kanfidencyjna?