Kostki śniehira byli znojdzienyja ŭ nievialikaj piačory vułkana Kałdejra, uzrost jakoha pieravyšaje 12 tysiač hadoŭ. Piačora źjaŭlałasia svojeasablivaj pastkaj dla ptušak, i dahetul u joj nazapašvajucca kostki. Vidać, ptuški zalatali ŭ piačoru ŭ pošukach ježy abo budaŭničaha materyjału dla hniozdaŭ, ale raźbivalisia ab jaje ścieny i hinuli. Kostki byli sabranyja niepasredna z pavierchni skały i dobra zachavalisia.

P. crassa adroźnivajucca ad sučasnych śniehiroŭ razmacham kryła i vieličynioj čerapa. 

Razmach ich kryła składaŭ prykładna 10 santymietraŭ, tady jak u ich bližejšych jeŭrapiejskich svajakoŭ nie pieravyšaje 7-8 santymietraŭ. Taksama P. crassa pieraŭzychodzili ich i pa vazie — kala 45 hram suprać 16-26 hram u ptušak u Centralnaj Jeŭropie. U znojdzienaha vidu byŭ vielmi abmiežavany areał pasialeńnia, jaki ŭklučaŭ u siabie tolki Azorskija vyspy. U racyjon staražytnych śniehiroŭ uvachodzili sadavina, jahady, drobnaje nasieńnie i pupyški raślinaŭ.

Źvierchu ŭniz: pieršyja dva čarapy naležać jeŭrapiejskim vidam; nižni čerap — Pyrrhula crassa. Biełaja viertykalnaja pałasa roŭnaja 1 sm.

Źvierchu ŭniz: pieršyja dva čarapy naležać jeŭrapiejskim vidam; nižni čerap — Pyrrhula crassa. Biełaja viertykalnaja pałasa roŭnaja 1 sm.

Pryčynaj źniknieńnia ptušak, imavierna, stała razbureńnie pieršarodnych miescaŭ pražyvańnia. Da źjaŭleńnia čałavieka ŭvieś archipiełah pakryvaŭ les, zaraz ža lasy zachavalisia tolki na troch adsotkach ich byłoj terytoryi.

Клас
Панылы сорам
Ха-ха
Ого
Сумна
Абуральна