Va Ŭkrainie padviali vyniki akcyi «Siem cudaŭ Ukrainy», a my vyrašyli pašukać va ŭkrainskich cudach biełaruskija ślady.
1. Zapaviednik «Kamianiec» u Kamiancy-Padolkim
![]() Kamianieckaja krepaść na rysunku Napaleona Ordy |
Kamianiec-Padolski — adzin z najstaražytniejšych haradoŭ Ukrainy. Dziakujučy ŭnikalnamu spałučeńniu historyka-architekturnaj, horadabudaŭničaj spadčyny, landšaftnaha kańjonu raki Smotrčy, «Stary horad» abjaŭleny dziaržaŭnym historyka-architekturnym zapaviednikam. Na nievialičkaj płoščy mieścicca kala 200 pomnikaŭ architektury XI—XIX stahodździaŭ.
Mahutnyja abarončyja ŭmacavańni «Staroha horadu», krepaść i krepasny most, spałučeńnie kultavych pabudoŭ roznych relihij pakidajuć niezabyŭnaje ŭražańnie.
U histaryčnym centry praktyčna niama ŭtačeńniaŭ architektury XX stahodździa. Hałoŭnaja miestačkovaja admietnaść — staradaŭniaja krepaść, pieršyja pabudovy jakoj adnosiacca da CHI — CHII stahodździaŭ, a asnoŭnyja ŭmacavańni — da ChVI — ChVII stahodździaŭ. Abarončyja ŭmacavańni ŭ Kamiancy-Padolskim ličacca cudoŭnym uzoram najlepšych fartyfikacyj Uschodniaj Eŭropy.
U 1919 hodzie ŭ Kamiancy-Padolskim ministar zamiežnych spraŭ Ukrainskaj Narodnaj Respubliki Lavicki zajaviŭ, što UNR padtrymaje biełarusaŭ u baraćbie za niezaležnaść.
![]() |
2. Śviataja Ŭśpienskaja Kijeva-Piačorskaja łaŭra
![]() |
Kijeva-Piačorskaja łaŭra — staradaŭni pravasłaŭny manastyr na Rusi, zasnavany ŭ 1051 hodzie pry Jarasłavie Mudrym. Ščodryja fundavańni ŭ pabudovu Łaŭry davali połackija j mienskija kniazi. Łaŭra — značyć hałoŭny vialiki manastyr. Ź joj źviazanyja słavutyja imiony, jak, naprykład, letapisca j aŭtara «Apovieści minułych časoŭ» Niestara. Tam ad 1178 da 1910 zachoŭvalisia moščy śviatoj Eŭfrasińni Połackaj, zastupnicy Biełarusi. Ciapier u častcy łaŭry haspadaryć Ukrainskaja pravasłaŭnaja carka, a rešta znachodzicca ŭ haspadarańni Kijeva-Piačorskaha historyka-kulturnaha zapaviednika.
3. Park Safijeŭka
![]() Fota — Sergiy Babakin |
Park Safijeŭka abo Safijeŭski park va Ŭmani — landšaftny park, stvorany ŭ 1976 hodzie Stanisłavam Patockim i nazvany imiem jahonaj žonki Safii.
Park stvorany ŭ styli anhielskaha landšaftnaha parku z vadaspadami, fantanami, ručajami j kamiennymi sadami. U parku raście bolš za try tysiačy ekzatyčnych dreŭ i kustoŭ. A ŭ 1985 u honar umanskaha parku nazvali małuju planetu.
4. Safija Kijeŭskaja
![]() |
Sabor Śviatoj Safiii byŭ pabudavany ŭ CHI stahodździ. Svaimi zvanami jana vitała Ŭsiasłava Połackaha, jaki kijeŭski lud vyzvaliŭ ź viaźnicy i abvieściŭ kniaziem. Bačyli jaje mury i vojaŭ vialikaha kniazia litoŭskaha Alhierda, jakija, paśla pieramohi na Sinich Vodach, vyzvalili Kijeŭ ad tataraŭ. Safija raźmieščanaja ŭ samym centry ŭkrainskaj stalicy. U sabory zachavalisia 260 kvadratnych metraŭ mazaik i try tysiačy m² fresak. Naŭkoła saboru mieściacca manastyrskija pabudovy ChVII stahodździa, vykananyja ŭ architekturnym styli ŭkrainskaha baroka. Safijski sabor staŭ pieršym uniesienym u śpis Suśvietnaj spadčyny JUNESKA pomnikam architektury na terytoryi Ŭkrainy.
5. Chiersanes Taŭryčny
![]() Fota: Barys Kaleśnikaŭ, chersonesos.org |
Chiersanes Taŭryčny — staražytny horad, zasnavany hrekami ŭ 528/529 hadach da našaj ery na ŭźbiarežžy Kryma. Ciapier jon mieścicca na terytoryi Haharynskaha rajonu Sievastopalu. Staražytnaja słavianskaja nazva horadu — Karsuń. Taŭrykaj eliny nazyvali paŭdniovaje ŭźbiarežža Krymu. U 1363 hodzie Chiersanes zachapiŭ naš kniaź Alhierd i vyviez adtul carkoŭny ryštunak. U liku vyviezienych ikonaŭ była i taja, što siońnia viadomaja jak Maci Božaja Vastrabramskaja. U 1397 pośpiech dziadźki paŭtaryŭ kniaź Vitaŭt. Praz dva hady horad spustošyŭ i spaliŭ chan Jedyhiej. Paśla hetaj navały Chiersanes užo nie ačuniaŭ. Apošniaje pa časie licha napatkała Chiersanes u 2007-m: tady vandały pavalili kalony siaredniaviečnaha chramu Bazylika ŭ bazylicy, niekatoryja kalony raskałolisia, patreskałasia mazaičnaja padłoha.
6. Chocinskaja krepaść
![]() |
Chocin byŭ zasnavany ŭ pačatku CHI stahodździa kijeŭskim kniaziem Uładzimieram Vialikim jak adna z systemy pamiežnych krapaściej. Jana śpiarša była draŭlanaj i vykarystoŭvałasia staražytnymi słavianami dla abarony svaich pasieliščaŭ. Nazva horadu, jak miarkujuć, pachodzić ad słova «chacieć», bo miascovaść była zaŭždy žadanaj dla staražytnych pasialencaŭ: vialikaja raka, vialiki les, uradlivaja hleba, dzivosnyja krajavidy.
U kastryčniku 1621 hodu pad ścienami zamku adbyłasia znakamitaja Chocinskaja bitva. Ukrainska-biełaruska-polskija vojski na čale ź hietmanam litoŭskim Janam Karalem Chadkievičam i Piatrom Sahajdačnym raźbili značnyja siły Asmanskaj imperyi. Jan Chadkievič tam ža pad Chocinam i pamior ad chvaroby.
Navat toj, chto nikoli nia byŭ u Chocinie, napeŭna bačyŭ jahonyja mury ŭ filmach «Try muškieciory», «Bałada pra doblesnaha rycara Ajvienha», «Streły Robin Huda», «Taras Bulba».
7. Chorcica
![]() |
Najbujniejšaja atoka na Dniapry: 12,5 km udoŭžki, i 2,5 ušyrki. Mieścicca ŭ Zaparoskaj vobłaści. Na vostravie bolš za 1000 vidaŭ roznych raślin, i 63 pomniki archiealohii.





