12 lipienia ŭ sudzie Savieckaha rajonu Miensku praciahnuŭsia praces nad žurnalistam Źmitrom Hałko, jakoha vinavaciać u «napadzie na milicyjanta». U pieršy dzień pracesu 10 lipienia ŭ sudzie začytali abvinavačańnie i pačali dapytvać śviedak. Źmicier Hałko z pakazańniami nie vystupaŭ, piša Radyjo Svaboda.
Zajavy Hałko pra ździeki i katavańni
Druhi dzień sudovaha pasiedžańnia ŭ pracesie nad Źmitrom Hałko pačaŭsia ź jahonaj zajavy pra katavańni. Jon zajaviŭ sudu, što pierad sudom jaho «trymali ŭ betonnym «stakanie» z zakavanymi ŭ kajdanki rukami» i jon navat nia moh pić vadu. Skarhu zanieśli ŭ pratakoł.
Heta ŭžo druhaja skarha Hałko na abychodžańnie: pazaŭčora jon zajaŭlaŭ sudu, što jamu ciaham dnia nie dali jeści, i prasiŭ spynić pasiedžańnie, ale sudździa prośbu nie zadavoliŭ.
Hałko pratestavaŭ suproć pakazańniaŭ milicyjanta
Spačatku sud dapytaŭ śviedku, milicyjanta Barziaka, jaki pryjechaŭ u składzie naradu milicyi ŭ kvateru Hałko, kali tam užo pačaŭsia kanflikt žurnalista ź milicyjantami Čyrkovym i Kazakoŭskim. Śviedka Barziak skazaŭ, što dobra bačyŭ, jak Hałko ŭdaryŭ pa tvary jahonaha kalehu Juryja Čyrkova.
Na hetyja słovy śviedki padsudny Hałko adreahavaŭ imhnienna: «Udar u tvar i pa hałavie — heta roznyja rečy». Čyrkoŭ raniej kazaŭ, što Hałko biŭ jaho pa hałavie zzadu, a druhi ŭdar nibyta nanios pa śpinie. Inšyja milicyjanty śviedčyli ŭ sudzie, što asabista nia bačyli, jak Hałko ŭdaryŭ Čyrkova, i daviedalisia pra heta tolki ź jahonych słoŭ.
Čamu śviedka skočyŭ z akna druhoha pavierchu?
Śviedku Arsieniju Maciuchieviču 18 hadoŭ. Jon pryznaŭ, što padčas adznačeńnia dnia narodzinaŭ Jana Hałko hości ŭžyvali alkahol, jon asabista vypiŭ «čatyry čarki harełki». Zhadaŭ, što ŭ kvatery taksama było šampanskaje, vino, piva. Pamiataje, jak pryjšli milicyjanty, adzin ź ich pačaŭ zdymać na mabilny telefon, Źmicier Hałko prasiŭ ich vyjści.
Śviedka skazaŭ, što skočyŭ z vakna, bo spałochaŭsia, ubačyŭšy milicyjantaŭ, bajaŭsia, što «abvinavaciać va ŭciahvańni niepaŭnaletnich u raśpivańnie śpirtnych napojaŭ». Dadaŭ, što pry padzieńni jon atrymaŭ traŭmu chrybietnika, supracoŭnica milicyi vyklikała jamu chutkuju dapamohu.
Arsienij abvierh źviestki, što ŭ kvatery Hałko, kali adznačali dzień narodzinaŭ, hučna hrała muzyka: «Nie, nia hučna. Prosta muzyka hrała z kamputara».
Ci byŭ syn Hałko Jan «vielmi pjany»?
Śviedka Alesia Kazakova žyvie ŭ susiedniaj kvatery. Svaich susiedziaŭ — Hałko — jana viedaje jak dobrych, niekanfliktnych ludziej. Raskazała pra toje, što ŭbačyła ŭ kvatery Hałko, kali zajšła tudy paśla 21 hadziny viečara.
«Siadzieŭ Jan u kajdankach, tvar čyrvony. Mnie jaho stała vielmi škada. Jon nia moh pazvanić maci, mabilny telefon milicyjanty ŭ jaho zabrali. Tady ja pazvaniła jahonaj maci, kab pryjechała», — skazała Kazakova.
Taksama śviedka zhadała, što bačyła ŭ kvatery Hałko dva pakiety sa śpirtnymi napojami. Pry hetym jana abvierhła svaje pakazańni na śledztvie, što syn Hałko Jan nibyta byŭ «vielmi pjany», zajaviła, što «heta zapisali z maich słoŭ niedakładna» i što «jon byŭ napadpitku, ale ŭ jakoj stupieni — nia viedaju».
«Nia pamiataju, ci bačyŭ, što Hałko biŭ milicyjanta»
Śviedku Vitalu Siačko 16 hadoŭ. Sam jon na dni narodzinaŭ Jana Hałko vypivaŭ piva i vino, bačyŭ, jak pili inšyja. Zaśviedčyŭ, što baćka imianińnika nie rabiŭ im zaŭvahaŭ. Pavodle Siačko, padletkaŭ u kvatery było 15—17, jon nia ŭsich viedaŭ. U kalidory paśla incydentu śviedka bačyŭ, akramia milicyjantaŭ, 4—5 supracoŭnikaŭ «u kamuflažnaj formie, padobnaj da vajskovaj».
Chłopiec paćvierdziŭ, što čuŭ, jak Źmicier Hałko hučna kryčaŭ na milicyjantaŭ, kali tyja sprabavali zajści ŭ kvateru, u tym liku vykazvaŭsia niecenzurna. U sudzie śviedka skazaŭ, što taho, kab Źmicier Hałko pchaŭ i ŭdaryŭ milicyjanta, jon nia bačyŭ.
Na śledztvie jon kazaŭ, što baćka Jana šturchaŭ supracoŭnika milicyi. Pry hetym chłopiec skazaŭ, što byŭ u pakoi, adkul nie vidać kalidor, dzie była šturchanina. Paśla ŭdakładnieńnia śviedka paćvierdziŭ pakazańni na śledztvie, udakładniŭšy, što nia bačyŭ niepasredna ŭdaraŭ. Taksama Siačko nastojvaje, što nia bačyŭ na tvarach milicyjantaŭ paškodžańniaŭ.





