Piśmieńnik Saša Filipienka raskazaŭ Jeŭraradyjo pra svoj novy raman. Kniha zasnavana na realnych padziejach. Jana nazyvajecca «Cień adčynienych dźviarej». Tekst skončany litaralna dniami.

«Historyja znoŭ [jak i ŭ ramanie «Čyrvony kryž». — Jeŭraradyjo] zasnavanaja na realnych padziejach, tamu što mnie vielmi padabajecca, kali ŭ tekście jość dakumient i jość mastackaja častka. Mnie padabajecca, kali jany razam pracujuć. Ja znoŭ viarnuŭsia ŭ sučasnaść z padarožža ŭ minułaje.

Hetaja historyja zdaryłasia ŭ Rasii niekalki hadoŭ tamu. Kali ścisła, to heta historyja pra dabro i pra nastupstvy dabra. Pra toje, jak my robim dabro, ale heta moža abiarnucca vialikaj trahiedyjaj. Hetaja historyja pavinna padniać prablemy prymusovaj miedycyny, jakija da hetaha času jość u rasijskim hramadstvie».

Na dumku Filipienki, u piśmieńnika, u adroźnieńnie ad žurnalista, jość mahčymaść pracavać nad niejkaj sacyjalnaj temaj niekalki hadoŭ. Praz knihu prablemu možna iznoŭ padniać u hramadstvie.

«Na stadyi zadumy byli pradadzieny pravy na raman u Niamieččynu i ŭ Francyju. Jość adčuvańnie taho, što na hetuju temu buduć havaryć. I ja b chacieŭ na jaje pahavaryć, tamu što ŭ Rasii adbyvajucca žachlivyja štuki, jakija datyčacca prymusovaj miedycyny, asabliva ŭ dačynieńni da dziaciej.

Dziaciej ź dziciačaha doma ŭ Rasii adpraŭlajuć na adpačynak na mora. Jany tam vydatna pravodziać čas i ščaślivyja. A potym siarod 150 dziaciej, jakija źjeździli na mora, zdarajecca čarada samahubstvaŭ. I śledčy adpraŭlajecca ŭ maleńki pravincyjny haradok dla taho, kab zrazumieć, što adbyłosia».

Jakaja mienavita realnaja historyja stała asnovaj dla siužeta, Saša Filipienka nie ŭdakładniaje. «Cień adčynienych dźviarej» stanie jaho piataj knihaj.

Клас
Панылы сорам
Ха-ха
Ого
Сумна
Абуральна

Chočaš padzialicca važnaj infarmacyjaj ananimna i kanfidencyjna?