Čytač «Našaj Nivy» z Babrujsku, Michaił, padzialiŭsia z Redakcyjaj frahmientami ramontu darohi ŭ dvary, pa vulicy Łyńkova, pamiž damami №5 i №33.
Ramontam zajmałasia arhanizacyja BUKDPAŽF (Babrujskaje ŭnitarnaje kamunalnaje daččynaje pradpryjemstva pa absłuhoŭvańni žyllovaha fonda) Pieršamajskaha rajona. Historyja adbyłasia 5 žniŭnia.
Na pieršym videa, dasłanym u Redakcyju, vidać vielmi dziŭnuju technałohiju: rabotnicy zhadanaj arhanizacyi sušać łužyny prosta anučami, źlivajučy vadu ŭ viodry. Tyja, kamu pašancavała, atrymali savočak, kab vyčerpvać chutčej.
Žančyny skazali, što na hetuju rabotu ich adpraviła načalnica, Ludmiła Dyba.
Ale dla čaho heta?
«Potym pryjechali mašyny, rabočyja, i pačali zalivać asfalt u jamy, — raskazaŭ Michaił. — My z mužykami aburylisia: nu jak tak? Vy ž našyja hrošy zakopvajecie. Prosta ŭ hetyja jamy, ničym nie zmazaŭšy… Ja nie ekśpiert, ale viedaju, što pracedura pavinna być inšaj. A jany prosta pluch — i ŭsio. My płacim padatak na darohi za što? Kab jany voś tak našyja hrošy vykidali?».
Rabočyja zakatvajuć u tyja jamy asfalt
Mała taho, pavodle jahonych słovaŭ, ramont darohi akazaŭsia vykanany tolki na papierach — na praktycy častku jamaŭ pakinuli.
Mužčyna paćviardžaje svaje słovy videa, źniatym 29 žniŭnia, praź niapoŭny miesiac.
«Naša Niva» paprasiła kiraŭnika adnaho z cemientnych zavodaŭ prakamientavać takija ałharytmy ŭkładki.
«My žyviem nie ŭ Afrycy, tut daždžy — zvykłaja sprava, ale kab rabili voś tak… Vidać, heta niejkija babrujskija nanatechnałohii, bijarobaty…
Zvyčajna spačatku narazajecca pravilnaja forma taho, što my zalivajem, z roŭnymi kutami — prosta tak u jamy asfalt nie kładziecca. Kali treba, adbojnymi małatkami raŭniajuć ścienki. Uvieś padmurak, usio pavinna być začyščana — nie pavinna być brudu, pyłu, piasku. Z taho, što vidać na videa… Nie viedaju, jak jany tyja łužyny vyčarpali, ale ŭ lepšym vypadku tam brud, ja dumaju.
Dalej — paśla taho, jak vyraŭniali i vyčyścili, usio heta zmazvajecca bitumnaj emulsijaj ci niečym, što jość. Ale narmalnyja arhanizacyi zmazvajuć joj. Heta, umoŭna, sklejka, kab papiaredni i novy słoj złučyć miž saboj. Bieź jaje uvohule ničoha nie maje sensu, bo taki ramont nie pieražyvie zimu: vilhać trapić, maroz ściśnie, usio pavylataje, bo sklejki niama», — skazaŭ jon.
Źviazacca z adkaznaj babrujskaj arhanizacyjaj mahčymaści niama, usie telefony nie adkazvajuć ciaham niekalkich dzion.





