Dziŭny sihnał, jaki moh dalacieć da Ziamli z najbližejšaj da Sonca zornaj sistemy, daśledujuć jak prykmietu pazaziamnoha žyćcia, piša BBC.
Ekśpierty kažuć, što jość prykmiety taho, što sihnał pastupiŭ z ekzapłaniety Proksima Centaŭra b, «supierziamli» sa skalistaj pavierchniaj, na jakoj, jak ličycca, jość vadkaja vada i jakaja znachodzicca za 4,2 śvietłavoha hoda ad ziamli.
Niekatoryja daśledčyki navat ličać, što na hetaj płaniecie isnuje atmaśfiera.
Ekzapłanieta Proksima Centaŭra b źjaŭlajecca častkaj zornaj sistemy Alfa Centaŭra, najbližejšaj da Sonca.
Sihnał vyjaviŭ u 2019 hodzie hihancki radyjoteleskop, jaki znachodzicca ŭ Aŭstralii, i z tych časoŭ navukoŭcy sprabavali zrazumieć hetuju źjavu.
I siarod razhledžanych hipotez jość taja, što pachodžańnie sihnała źviazana ź niejkaj formaj žyćcia za miežami Ziamli.
«Heta byŭ sihnał, jaki źjaviŭsia adzin raz i nikoli nie paŭtaraŭsia. Jon mieŭ častatu, jakuju nie vypramieńvajuć naziemnyja pryłady, takija jak spadarožniki i karabli», — patłumačyła BBC Mar Homies, doktarka fizičnych navuk z madrydskaha ŭniviersiteta Kamłutense.
«Pakolki ŭ kosmasie niama huku, adziny sposab, jakim my možam mieć znosiny, heta, tak by mović, radyjochvali. My možam vypramieńvać ich u kaśmičnuju prastoru, i, mahčyma, na inšaj płaniecie abo zornaj sistemie isnuje forma žyćcia, jakaja sprabuje kantaktavać», — tłumačyć daśledčyca.
Mar Homies adznačaje, što ciapier navukovaja supolnaść nie raspaŭsiudžvaje infarmacyju ab daśledavańni sihnału, jaki moh pastupić z Proksima Centaŭra b.
NASA aceńvaje Proksima Centaŭra b jak ekzapłanietu, krychu bolšuju ziamli (u 1,27 razy). Jaje vyjavili tolki ŭ 2016 hodzie.
Usio bolš navukoŭcaŭ śćviardžajuć, što da pošukaŭ pazaziamnoha žyćcia varta stavicca bolš surjozna.
U NASA jość svaje prajekty ŭ hetaj halinie, i heta vychodzić za ramki astranamičnych nazirańniaŭ.
U lipieni hetaha hoda zapuščana misija robata-usiudychoda Perseverance pa pošuku prykmiet žyćcia na Marsie. Perseverance budzie daśledavać Mars pa mienšaj miery adzin marsijanski hod (prykładna 687 ziamnych dzion).
Taksama ź Ziamli dasłali pieršy sihnał z metaj źviazacca z cyvilizacyjami ŭ kosmasie.
Mar Homies tłumačyć, što takija prajekty aktualnyja, navat kali havorka idzie ab adkryćci bakteryj abo mikrobaŭ na inšych płanietach, heta moža być adnoj z samych važnych navukovych navin u historyi.
«Toj fakt, što lubaja forma žyćcia moža isnavać i jaje možna znajści, dazvolić nam viedać ab svaim ułasnym pachodžańni i pra toje, jak moža raźvivacca žyćcio. Pa sutnaści, heta klučavoje pytańnie našaha isnavańnia», — padsumoŭvaje daśledčyca.





