Pa słovach Łukašenki, u PVT raźvivajucca dziasiatki kampanij, jakija pracujuć u śfiery kibierbiaśpieki. Mnohija ich IT-pradukty mahli b znajści prymianieńnie ŭ Rasii, u tym liku ŭ rehijonach.
«U nas siońnia ŭžo niama prablem, jak mnie kiraŭnik Akademii navuk Biełarusi dakładvaje, z ajcišnikami. U nas vielizarny płast hetych ajcišnikaŭ stvorany ŭ vytvorčaści i ŭ Akademii navuk. I jany nie prosta prahramnaje zabieśpiačeńnie raspracoŭvajuć — jany ŭžo stvarajuć na asnovie hetaha prahramnaha zabieśpiačeńnia kančatkovyja pradukty. Jak ja kažu, u žaleza heta pieratvarajuć i atrymlivajecca kančatkovy tavar, u adroźnieńnie ad Parku vysokich technałohij, dzie, stvarajučy prahramnaje zabieśpiačeńnie vysokaha ŭzroŭniu, vymušanyja za paŭcany pradavać jaho bujnym kampanijam, pierš za ŭsio Złučanym Štatam Amieryki», — zajaviŭ jon.
Nahadajem, niadaŭna było abvieščana ab stvareńni na bazie Akademii navuk «IT-hradu Akademičnaha». Tak budzie nazyvacca navukova-techničny centr ličbavych technałohij, jaki źbirajucca sfarmavać na bazie Abjadnanaha instytuta prablem infarmatyki i Instytuta matematyki NAN. Akademija navuk padkreślivaje, što IT-hrad budzie adroźnivacca ad PVT. Jon pavinien zabiaśpiečvać navukajomistymi ličbavymi technałohijami realny siektar biełaruskaj ekanomiki.
Pra PVT i ajcišnikaŭ Łukašenka ŭžo vykazvaŭsia ŭ červieni.
— My stvarali IT-park: ach, treba, ach, dobra! Tak, jon adyhraŭ svaju rolu. My vielmi ŭdziačnyja ŭsim tym, chto pracavaŭ i pracuje tam. My zmahli, adšturchnuŭšysia ad ich, mieć ajcišnikaŭ pa ŭsioj krainie. Jany ŭžo i na vytvorčaści, i ŭ Ministerstvie abarony, i ŭ Akademii navuk. Ale my mnohija pracesy tam vypuścili. I što my atrymali? Samyja prasunutyja, byccam by, samyja bahacieńkija i zabiaśpiečanyja. Dzie jany apynulisia?