Na nastupny dzień mužu, Ivanu Vajtoviču, paviedamili, što jahonaja žonka zatrymana na 10 sutak.
U pačatku červienia Maryja ŭdzielničała ŭ sustrečy žycharoŭ sielsavieta z Natallaj Kačanavaj, na jakoj atrymała ad jaje pachvału za nieabyjakavaść.
«Naša Niva» pahavaryła z mužam zatrymanaj.
Maryja Vajtovič
«Ja zaŭvažyŭ amapaŭcaŭ la doma, zabrachaŭ sabaka — tyja pačali skakać praz płot, niechta užo padbieh da dźviarej, — raskazvaje Ivan Vajtovič. — Na ŭvachodzie ŭ nas prazrystyja dźviery sa słabym zamkom.
Ja kažu: «Pačakajcie, adčyniu», — ale ŭžo było čuvać chrust zamka i stała zrazumieła, što da nas pryjšli nie prosta pahavaryć. Mianie pakłali na ziamlu tvaram uniz, ale z Mašulaj, napeŭna, pavodzili siabie karektna, razmaŭlali vietliva.
Doma praviali vobšuk. Zharnuli ŭ miachi toje, što znajšli z BČB, a jano ŭ nas było zaŭsiody, bo my lubim svaju krainu i narod — u nas navat plitka na kuchni ŭ nacyjanalnym styli».
Supracoŭniki, jakija pryjšli da Vajtovičaŭ, nazvalisia pradstaŭnikami KDB.
Skazali, što adviazuć jaje na razmovu. Ale na nastupny dzień Ivanu patelefanavali i paviedamili, što jahonaja žonka — padazravanaja pavodle 289 artykuła Kryminalnaha kodeksa («Teraryzm»).
«U hałavie ciažka ŭkładvajecca, jak jaje možna abvinavacić u teraryźmie. U Mašuli pazicyja takaja: jak hramadski aktyvist jana starajecca zrabić žyćcio miascovych žycharoŭ lepšym. Kali heta možna kvalifikavać, jak teraryzm, napeŭna, niešta nie tak u ludziej u hałovach. Ja aburany tym, što aryštavali čałavieka, prosta nieabyjakavaha da miesca, dzie jana žyvie. Navat Natalla Kačanava na toj sustrečy skazała, što na takich ludziej, jak maja žonka, treba aryjentavacca».
Pavodle Ivana, baraŭlanskaja hramadskaja supolnaść pačała farmiravacca ŭ 2017 hodzie, kali ŭ Baraŭlanach chacieli vysiekčy les i pabudavać na jaho miescy škołu.
«My padumali, kali nie my, to chto budzie zajmacca takimi rečami, jak paliklinika, dziciačyja sadki i škoły? Tady my stali raźbiracca i pavodle zakanadaŭstva adstojvać pravy ludziej, jakija tut žyvuć. Baraŭlancy, u tym liku maja žonka, mnohaje zrabili.
Kali siudy pryjechała Kačanava, Maša pajšła na sustreču i raskazała, što voś, tut takija prablemy, a zaadno paviedamiła, što my b chacieli raźvivać samakiravańnie, ale ŭ nas nie atrymlivajucca miascovyja schody, bo nam u hetym pieraškadžajuć.
Niekatoryja pišuć, maŭlaŭ, sustreča z Kačanavaj — i taki vynik. Ja nie dumaju, što heta z-za Kačanavaj. Mašula choča zrabić naš baraŭlanski kutočak lepšym — vidać, usia hetaja dziejnaść vielmi padobnaja na pratestnuju dziejnaść.
Mnie b nie chaciełasia, kab jaje źviazvali z pratestami, i mianie ździŭlaje, što ŭłady cikaviacca ludźmi, jakija realna robiać žyćcio svaich susiedziaŭ lepšym — tych ža milicyjantaŭ, nastaŭnikaŭ i pradstaŭnikoŭ miascovych uładaŭ».
Maryja ź Ivanam vychoŭvajuć troch pryjomnych dziaciej. Pracavała ŭ miedycynie.