Kryteryi pryznańnia palitviaźniam nie źmianilisia.
«Heta rašeńnie zasnavana na tym ža padychodzie, što i raniej. Pa sutnaści heta reakcyja na złoŭžyvańnie dziaržavaj svaimi paŭnamoctvami ŭ halinie normatvorčaści i pravaprymianieńnia», — kaža juryst «Viasny» Pavieł Sapiełka.
U vypadku z Halinaj Dzierbyš, siemjami Mielchier i Razanovič utrymańnie pad vartaj prymianiajecca nieabhruntavana, biez dastatkovych padstaŭ dla hetaha.
Ludziej zatrymali jašče ŭ śniežni minułaha hoda. Aktyŭnych śledčych dziejańniaŭ u dačynieńni da ich nie pravodzicca. Rasśledavańnie dahetul nie skončyli, choć na dziaržaŭnych telekanałach adrazu śćviardžali, što vina i rola ŭsich fihurantaŭ spravy dakazanyja.
Kali vieryć materyjałam rasśledavańnia, raspaŭsiudžanym hetymi resursami, rola hetych ludziej była epizadyčnaj, druharadnaj. Tamu, miarkujuć pravaabaroncy, doŭhaje ŭtrymańnie Dzierbyš, Mielchieraŭ i Razanovičaŭ pad vartaj maje mety, jakija supiarečać ahulnapryznanym standartam.
Jaŭhiena Juškieviča pryznavali palitviaźniem u śniežni minułaha hoda, kali jaho zatrymali pa artykule 342 KK. Paśla byłoha śledčaha adpuścili pad padpisku ad niavyjeździe. U krasaviku jaho zatrymali znoŭ.
Źviestak ab ździajśnieńni im hvałtoŭnych złačynstvaŭ nie źjaviłasia, a jamu samomu zabaroniena ahučvać niejkuju infarmacyju pa spravie. Abstaviny pradjaŭleńnia novaha abvinavačvańnia ŭ teraryźmie dajuć pravaabaroncam padstavy ličyć, što jaho ŭtrymańnie ŭ SIZA moža być advolnym, źviazanym z hramadskaj dziejnaściu.
«Viasna» spasyłajecca na pazicyju Kamiteta pa pravach čałavieka AAN: utrymańnie pad vartaj da suda nie pavinna być ahulnaj praktykaj. Jano musić prymianiacca nie na padstavie mahčymaha prysudu za inkryminavanaje złačynstva, a na padstavie nieabchodnaści ŭ hetaj miery.