Padčas sustrečy Łukašenka zakranuŭ pytańni žyllovaha budaŭnictva.
«My sprabujem padtrymać usich. Što takoje padtrymać? Kali b heta prosta plačo padstavić — heta adno. Ale heta ž finansavańnie, padtrymka rublom. A ŭ luboj krainie zaŭsiody deficyt hrašovych srodkaŭ. Dakładna tak i ŭ nas, u hetaj situacyi tym bolš. Tamu jak budziem dziejničać u budučyni? Zrazumieła, što jość absalutny pryjarytet — heta šmatdzietnyja siemji, ludzi ŭ pahonach, tamu što jany nie mohuć zarabić bolš, čym my im płacim. I jany nie majuć prava zarablać na baku. Tamu ich treba ŭ niejkaj stupieni padtrymlivać», — adznačyŭ jon.