Fota Alaksieja Nikolskaha.

Fota Alaksieja Nikolskaha.

Žurnalisty paraŭnoŭvali, kolki hadoŭ było členam kiraŭnictva administracyi prezidenta, členam urada, sienataram z Savieta Fiederacyi, deputatam Dziarždumy, členam Savieta biaśpieki, Dziaržaŭnaha savieta, a taksama kiraŭnikam fiederalnych słužbaŭ i ahienctvaŭ pa stanie na 2012 hod i studzień 2021-ha.

Samym «uzrostavym» najvyšejšym orhanam ułady ŭ Rasii staŭ, pavodle daśledavańnia «Važnych istorij», Saviet biaśpieki. Siaredni ŭzrost jaho členaŭ składaje 62 hady, 57% členaŭ Savieta biaśpieki pavodle ŭzrostu ŭžo piensijaniery.

Dalej pa hetym pakazčyku iduć administracyja prezidenta (58 hadoŭ), Saviet Fiederacyi (57 hadoŭ), fiederalnyja viedamstvy, Dziaržsaviet i ŭrad (pa 54 hady), deputaty Dziarždumy (53 hady).

Pry hetym Saviet Fiederacyi zajmaje druhoje miesca pa doli piensijanieraŭ: 39% sienataraŭ znachodziacca ŭ piensijnym uzroście. Mienavita tam pracuje sienatar Mikałaj Ryžkoŭ, były staršynia Savieta Ministraŭ jašče SSSR, jakomu 92 hady, adznačajuć žurnalisty.

«Važnyje istorii» vyjavili, što samymi maładymi rasijskimi čynoŭnikami vyjšejšaha źviana akazalisia hubiernatary. Ich siaredni ŭzrost składaje 51 hod, i tolki 12% kiraŭnikoŭ rehijonaŭ znachodziacca ŭ piensijnym uzroście.

Z 2012 hoda 49% členaŭ Savieta biaśpieki zastajucca na svaich miescach, zaŭvažyli žurnalisty. U Administracyi prezidenta za 10 hadoŭ na kiraŭničych pasadach zastalisia 39% supracoŭnikaŭ.

«Asnoŭnaja ŭłaścivaść hetaj ułady na jaje vierchavinie — niaźmiennaść. I adsutnaść ratacyi — adzin z hałoŭnych niedachopaŭ toj sistemy, jakuju jany pabudavali. Usio ž taki hałoŭnyja, klučavyja fihury nikoli nie vypadali z roznych śfieraŭ ułady», — tak prakamientavaŭ atrymanyja vyniki palitołah Andrej Kaleśnikaŭ.

Heta pačynaje vielmi nahadvać brežnieŭskija časy.

«Siaredni ŭzrost usioj brežnieŭskaj kahorty ŭłady (kudy ŭvachodziła nie tolki vyšejšaje kiraŭnictva, ale i ŭrad, a taksama parłamienckaja i rehijanalnaja elity) składaŭ 55,9 hoda»,

— pišuć «Važnyje istorii», spasyłajučysia na daśledavańnie navukoŭcaŭ Instytuta sacyjałohii RAN.

Žurnalisty taksama adznačajuć, što ŭ pieryjad viravańnia Michaiła Harbačova (1985—1991 hady) siaredni ŭzrost najvyšejšych čynoŭnikaŭ źmienšyŭsia da 51,6 hoda, pry Barysie Jelcynie (byŭ prezidentam Rasiei z 1991 pa 1999 hod) — da 50,2 hoda, a ŭ pačatku prezidenctva Uładzimira Pucina jon składaŭ 50,9 hoda.

Samomu Uładzimiru Pucinu sioleta spaŭniajecca 70 hadoŭ.

Клас
0
Панылы сорам
0
Ха-ха
0
Ого
0
Сумна
0
Абуральна
0