Ekśpiert raspaviała i pra asablivaści hetaha padvida. Jana adznačyła: «Pa ličbach — zachvorvańnie na kavid u nas znachodzicca na nizkim uzroŭni, jano praciakaje ŭ lohkaj formie.
U tych, chto nie vakcynavaŭsia, moža praciakać u siaredniaj stupieni ciažkaści, ale ŭ cełym praciakaje ŭ lohkaj formie. Možna skazać, što mnohija nie nazirajuć składanych simptomaŭ: moža być bol u horle, jaki prachodzić za 1-2 dni, albo strata niuchu, ale jon taksama chutka viartajecca. Taksama mohuć być straŭnikava-kišačnyja rasstrojstvy».
Ci budzie ŭ Biełarusi novaja chvala kavidu? Pakul adkazu na hetaje pytańnie niama ni ŭ kaho.
«U kožnaj krainie ŭzdym idzie pa roznamu. Siońnia virus nie maje asablivych, charakternych dla siezonnaha zachvorvańnia elemientaŭ. Tamu my pakul nie možam kazać, kali pojdzie rost. Treba adsočvać cyrkulacyju virusa, razumieć, kolki ludziej bolš u pracentach.
Jon praciakaje lohka, tamu mnohija nie źviartajucca pa mieddapamohu, prymajučy heta za zvyčajnaje VRZ», — adznačyła ekśpiert.
«Prahnazavać składana, virus nieadnaznačny. Niahledziačy na heta, balnicy hatovyja, reziervy zastajucca. Kazać pra toje, što my całkam zhortvajem pracu pa padrychtoŭcy da čarhovaha ŭzdymu, nie prychodzicca. My budziem nazirać, jak praciakaje padvid «amikrona». Całkam vierahodna, što nijakich dadatkovych razhortvańniaŭ heta nie zapatrabuje ŭ ciapierašni pieryjad času», — skazała Ina Karaban.
Taksama jana padkreśliła, što, uličvajučy, što «rehistrujecca nizki ŭzrovień zachvorvańnia i ŭžo 60% nasielnictva vakcynavanyja abodvuma kampanientami, «možam kazać, što pryščepki dobra ŭpłyvajuć na ŭstojlivaść imunitetu».