Tamašyk, syn Andreja i Paŭliny Skurko. Pieradusim dla jaho pišucca z-za krataŭ hetyja cudoŭnyja vieršy
Žonka Andreja Paŭlina, jakaja vystaviła hety vierš u fejsbuku, kamientuje jaho:
«Vysokija drevy viecier hnie macniej. Što ž. Viecier hnie, a jon sačyniaje dy sačyniaje».
Bałada pra evakuatar
Jechaŭ niejak z pracy
Hruzavik adzin,
I ŭ jaho raptoŭna
Skončyŭsia bienzin.
Trapiŭ ćvik u koła,
Strelnuŭ ruchavik…
Zbočyŭ nieviasioła
Biedny hruzavik.
Staŭ napaŭdarohi
U poli ŭnačy.
Treba dapamoha —
Jak dapamahčy?
Hruzavik zaŭziata
U sihnał hudzieŭ,
Kab evakuatar
Da jaho lacieŭ.
Toj pačuŭ z tryvohaj
Hołas siabruka,
Pryimčaŭ darohaj
Da hruzavika.
Na pryčep pastaviŭ,
Začapiŭšy tros,
Bak jamu zapraviŭ —
I damoŭ advioz.
A tym časam vieršy Andreja ciapier možna pračytać i na papiery. Niadaŭna vyjšła kniha Andreja Skurko «Pra słanoŭ i barsučkoŭ». U joj 65 vieršaŭ, na kožnaj staroncy — jarkija malunki, a ŭ kancy knihi — QR-kod, pa jakim možna hladzieć hetyja ž vieršy ŭ multfilmach.
Knižka ŭ apravie (ćviordaja vokładka), na dobraj papiery. Nabyć možna samavyvazam u Minsku, a taksama z dastaŭkaj pa Biełarusi i za miažu.
Hladzicie, čytajcie, vučycie vieršy Andreja, dy abdymajcie adzin adnaho.