Fota: pixabay

Fota: pixabay

Google daŭno vałodaje reputacyjaj kampanii, jakaja robić doŭhaterminovyja staŭki na raznastajnyja «dalokija» ci futurystyčnyja technałohii. U jaje łabaratoryjach prachodziła vialikaja častka daśledavańniaŭ, jakija lažać u asnovie ciapierašniaj chvali źjaŭleńnia čat-botaŭ na asnovie štučnaha intelektu. Tamu možna sabie ŭjavić rasčaravańnie kiraŭnikoŭ Google paśla taho, jak startap OpenAI staŭ adnym ź pieršych lidaraŭ u stvareńni repraduktyŭnaha ŠI, zapuściŭšy svoj chit ChatGPT u listapadzie minułaha hoda. 

Raptoŭny pośpiech prymušaje maciarynskuju kampaniju Alphabet Inc. pasprabavać dahnać stračanaje ŭ adnoj z klučavych śfier sučasnych technałohij, jakaja, pa słovach hałoŭnaha vykanaŭčaha dyrektara Google Sundara Pičai, budzie «bolš fundamientalnaj, čym ahoń abo elektryčnaść».

ChatGPT, jaki ŭžo ciapier mnohija razhladajuć jak kankurenta tradycyjnaj pošukavaj sistemy Google, zdajecca jašče bolš pahroźlivym kankurentam, uličvajučy ciesnyja suviazi OpenAI z Microsoft Corp. Adčuvańnie taho, što Google moža adstać u halinie, jakuju kampanija ličyła svajoj klučavoj siłaj, pryviało da niemałoj tryvohi ŭ kiraŭnictva, raspaviadaje Bloomberg.

Vydańnie paviedamlaje, što ŭ dziejnaść kampanii našmat bolš aktyŭna, čym u papiarednija hady), uklučylisia navat suzasnavalniki Google Łary Pejdž i Siarhiej Bryn. Najvyšejšaje kiraŭnictva byccam abviaściła «čyrvony kod», jaki supravadžajecca dyrektyvaj ab tym, što ŭsie najbolš važnyja pradukty — tyja, u jakich bolš za miljard karystalnikaŭ — pavinny ŭklučać repraduktyŭny ŠI. Na vykanańnie dadziena «niekalki miesiacaŭ».

U jakaści rańniaha prykładu pryvodzicca niadaŭniaja abviestka kampanii pra toje, što nieŭzabavie stvaralniki videa na płatformie YouTube zmohuć vykarystoŭvać technałohiju ŠI dla virtualnaj źmieny ŭboraŭ.

Google nie samotny ŭ svaim pierakanańni, što ŠI ciapier — heta naša ŭsio. Silikonavaja dalina achoplenaja ažyjatažam: vienčurnyja kapitalisty i pradprymalniki raptam pieraklučylisia sa svaich niadaŭnich dakučlivych absesij kštałtu błokčejnu, ubačyŭšy, što ceny na ich akcyi ŭźlatajuć paśla abjaŭleńnia ab intehracyi praduktaŭ z ŠI.

U apošnija tydni hienieralny dyrektar Meta Platforms Inc. Mark Cukierbierh taksama zasiarodziŭsia na ŠI, adkłaŭšy časova ŭ bok navat pracu nad svaim hałoŭnym dziŭnym «dziciom», mietasuśvietam — technałohijaj, jakuju jon niadaŭna abviaściŭ nastolki asnovatvornaj dla kampanii, što spatrebiłasia ažno źmianić jaje nazvu (z Facebook na Meta).

Tym nie mienš, u doŭhaterminovaj pierśpiektyvie siońniašniaje (časovaje?) lidarstva OpenAI u halinie moža nie mieć vialikaha značeńnia, uličvajučy vielizarnyja mahčymaści Google. Niekatoryja ekśpierty kažuć, što rečaisnaść, nasamreč, moža vyjavicca inšaj, bo Google vykarystoŭvaje mašynnaje navučańnie ŭžo šmat hadoŭ, uplatajučy ŠI ŭ svaje klučavyja spažyvieckija pradukty (naprykład, Gmail ci Google Fota). Tamu, mahčyma, Google u niekatorych svaich asnoŭnych praduktach užo apiaredziŭ na hady astatnich pradstaŭnikoŭ haliny.

Sapraŭdy, Google zrabiŭ adzin z najbolš važnych unioskaŭ u daśledavańnie madelaŭ ŠI. Ale cikava, što amal usie supracoŭniki-daśledčyki, jakija stajali la vytokaŭ raspracoŭki repraduktyŭnaha ŠI, u svoj čas pakinuli Google — pryčym niekatoryja matyvavali heta žadańniem vyzvalicca ad abmiežavańniaŭ vialikaj kampanii. Šmat chto z daśledčykaŭ apynuŭsia jakraz u OpenAI (a taksama ŭ mnostvie mienšych startapaŭ). 

U suviazi z hetym asabliva aktualna hučyć historyja pra kampaniju Xerox Parc, jakuju zhadvaje Kievał Desai, były supracoŭnik Google i dziejny kiraŭnik kampanii vienčurnaha kapitału Shakti. Xerox Parc — heta daśledčaja łabaratoryja, jakaja vielmi šmat u čym zakłała asnovu dla pačatku ery piersanalnych kampjutaraŭ; i ŭsio tolki kab ubačyć, jak Apple i Microsoft budujuć svaje tryljonnyja impieryi na asnovie ich daśledavańniaŭ. Takim čynam, Google choča pierakanacca, što nie źjaŭlajecca novaj Xerox Parc, kaža Desai, kali ŭsie inavacyi stvarylisia ŭ kampanii, ale ničoha ź ich nie było realizavana na praktycy.

Клас
12
Панылы сорам
1
Ха-ха
1
Ого
1
Сумна
0
Абуральна
0