Cupadzieńnie Dnia Pieramohi — śviata, jakoje Alaksandr Łukašenka nie moh prapuścić, i chvaroby dazvoliła ŭsim ubačyć, što ŭ jaho surjoznyja prablemy sa zdaroŭjem, miarkuje Valeryj Karbalevič. Fota: Naša Niva
Na hetyja i inšyja pytańni z aktualnaha palityčnaha paradku dnia ŭ efiry jutub-kanała «Obyčnoje utro» adkazaŭ palitołah Valeryj Karbalevič.
Karbalevič adznačaje, što nieščaślivaje supadzieńnie Dnia Pieramohi — śviata, jakoje Alaksandr Łukašenka nie moh prapuścić, i chvaroby dazvoliła ŭsim ubačyć, što ŭ jaho surjoznyja prablemy sa zdaroŭjem. U takija niezvyčajnyja momanty sistema ŭpadaje ŭ stupar. Jana nie viedaje, jak reahavać. Jon zhadvaje zatrymki z reakcyjaj dziaržaŭnych miedyja na śmierć Makieja ci adnosna dyviersii ŭ Mačuliščach. Ciapier my nazirajem niešta padobnaje.
Na dumku palitołaha, łahična i narmalna było b abjavić, što «ŭ Alaksandra Ryhoraviča niejki ciažki virus, jon nie moža havaryć». Ale nie ŭ biełaruskich umovach.
«Nie ŭ režymach, jak u Rasii ci Biełarusi, pry jakich zdaroŭje lidara — dziaržaŭnaja tajamnica. Kali niama infarmacyi, to raspaŭsiudžvajucca čutki. Čutki, jak viadoma, zaŭsiody pierabolšvajuć prablemu. I siońnia my sapraŭdy bačym, što prablema sa zdaroŭjem Łukašenki — heta palityčnaja prablema numar adzin u Biełarusi. Ciapier heta abmiarkoŭvajuć na kožnaj kuchni. Ułady sami stvaryli sabie prablemu tym, što sprabujuć chavać situacyju sa zdaroŭjem», — padkreślivaje Karbalevič.
Čamu chvory Łukašenka pajechaŭ u Maskvu?
Na dumku palitołaha, kali b Łukašenka nie pajechaŭ u Maskvu, ale zjaviŭsia ŭ Minsku padčas uračystaściaŭ, to heta było b rasceniena i zamiežnaj hramadskaściu i rasijskaj, jak palityčny demarš:
«Łukašenka admoviŭsia jechać u Maskvu na parad. Łukašenka sprabuje źbiehčy z «Tytanika», jaki niasiecca na skały». I heta mieła b usie niehatyŭnyja nastupstvy dla jaho. Tamu ŭ Łukašenki nie było inšaha vybaru, jak pryjechać u takim stanie, adznačaje Karbalevič.
Jon zaŭvažaje, što śviedčańniem niestandartnaści i niepryjemnaści situacyi dla Łukašenki zjaŭlajecca nie tolki jaho vyhlad, ale i toje, jak heta było abstaŭlena ŭ infarmacyjnym płanie. Infarmacyju pra toje, što jon jedzie, chavali da apošniaha momantu. Pra toje, što jon prylacieŭ u Maskvu, pieršymi paviedamili rasijskija ŚMI.
Na dumku palitołaha, aptymalnym varyjantam było b prosta paviedamić, što jość prablemy sa zdaroŭjem. I heta vyhladała b bolš naturalnym.
Jakija nastupstvy budzie mieć pakaz chvoraha Łukašenki
Karbalevič prapanuje pahladzieć na situacyju bolš šyroka: «Łukašenka ŭsio svajo papiaredniaje žyćcio prezientavaŭ vobraz spartyŭnaha prezidenta — čałavieka, jaki znachodzicca ŭ dobraj fizičnaj formie. Siońniašnija prablemy sa zdaroŭjem mocna bjuć pa takim vobrazie.
Ciapier što b ułady ni rabili, što b ni kazaŭ Łukašenka, prablemy sa zdaroŭjem buduć aktyŭna abmiarkoŭvacca i ŭ asiarodździ namienkłatury, i ŭ asiarodździ hramadstva, i ŭ asiarodździ jaho prychilnikaŭ. Bo mocny kantrast pamiž tym, jak Łukašenka vyhladaje siońnia i jak jaho prezientavali 28 hadoŭ».
Ci mahčymyja palityčnyja pieramieny ŭ suviazi z paharšeńniem stanu zdaroŭja Łukašenki
Palitołah ličyć, što stan zdaroŭja pieršaj asoby naŭrad ci pryviadzie da niejkich palityčnych pieramien.
«Prablema ŭ tym, što biełaruskaja namienkłatura nie zjaŭlajecca subjektam palityki ŭ Biełarusi. U joj praktyčna adsutničajuć haryzantalnyja suviazi. Jana nie moža sama siabie abmierkavać — svajo ŭłasnaje stanovišča, svaju rolu, nie moža pieraŭtvarycca ŭ subjekt, nie moža sfarmavać svaje ŭłasnyja intaresy, jakija adroźnivajucca ad intaresaŭ Łukašenki.
Łukašenka vielmi ŭdała razburaŭ mahčymaści stvareńnia niejkich kłanaŭ, niejkich haryzantalnych suviaziaŭ. U Biełarusi niama instytutaŭ, dzie b namienkłatura mahła abmiarkoŭvać sama z saboju svajo stanovišča, svaje intaresy. Navat abaranić svaje intaresy jana nie moža, bo pradstaŭnikoŭ namienkłatury rehularna sadziać u turmu.
U Biełarusi niama parłamienta, partyi ŭłady. Łukašenka ŭdała razburaje takija instytuty. Tamu kazać pra niejkija palityčnyja dziejańni ŭ suviazi ź jaho chvarobaj nielha. Chiba što situacyja moža raźvicca ŭ vielmi drenny bok u płanie zdaroŭja. Tady mahčymyja bolš aktyŭnyja dziejańni».
«Ciapier biełaruskija prapahandysty pačnuć aktyŭna abmiarkoŭvać prablemy sa zdaroŭjem Bajdena», — dzielicca svaim prahnozam palitołah.
Jakim palitołah bačyć raźvićcio situacyi ŭ vypadku śmierci Łukašenki?
Na dumku Karbaleviča, u takich piersanalisckich režymach, jaki siońnia jość u Biełarusi, sychod ad ułady pieršaj asoby, jak praviła, vyklikaje palityčny kryzis:
«Adna reč, jak miechanizm prapisany ŭ Kanstytucyi, druhaja reč, jak heta budzie pracavać na praktycy. Tym bolš, što ŭ novaj redakcyi Kanstytucyi nie da kanca zrazumieła, chto pavinien brać uładu — ci Rada biaśpieki, ci staršynia Savieta Respubliki.
Mohuć uźniknuć supiarečnaści i kanflikty mienavita z-za taho, jak traktavać hetuju situacyju, bo luby sychod z žyćcia čałavieka možna pradstavić jak nienaturalny. Na takoj padstavie siłaviki mohuć uziać uładu. Łukašenka sam zakłaŭ u novuju Kanstytucyju minu, jakaja moža ŭzarvacca».
Jakim budzie palityčny režym paśla Łukašenki?
Karbalevič ličyć, što paśla taho, jak Łukašenka pa niejkich pryčynach adydzie ad ułady, palityčny režym u Biełarusi abaviazkova transfarmujecca.
«Bo isnujučy režym Łukašenka stvaraŭ pad siabie. I zamianić jaho na hetaj pasadzie niemahčyma», — adznačaje palitołah.
Na jaho dumku, transfarmacyja budzie iści ŭ bok libieralizacyi, demakratyzacyi, narmalizacyi adnosin z Zachadam: «Mienavita na hetaj asnovie možna niejak lehitymizavać uładu. Bo siońnia palityčny majatnik tak mocna zakručany ŭ adzin bok, što niepaźbiežnaje jaho viartańnie ŭ niejkuju normu, ci, navat, pavarot u inšy bok prosta pa zakonach miechaniki. Tamu transfarmacyja palityčnaha režymu niepaźbiežnaja».
Na pohlad palitołaha, Łukašenka heta razumieje i baicca sychodzić: «Jon razumieje, što bieź jaho režym niepaźbiežna budzie mianiacca. I sprabuje heta niejak praduchilić. Jak heta zrabić, jon nie viedaje. Adzinaje zrazumiełaje dla jaho vyjście — znachodzicca pry ŭładzie da samaha kanca. Inšych varyjantaŭ jon nie praduhledžvaje».
Pra što śviedčyć situacyja na miažy Biełarusi z Rasijaj?
Na pohlad palitołaha, rašeńnie ab uviadzieńni kantrolu ź biełaruskaha boku na miažy śviedčyć pra toje, što Łukašenka razumieje, što ŭ Rasii adbyvajucca niejkija davoli niepryjemnyja dla jaho i dla Pucina padziei.
«Faktyčna vajna pryjšła na terytoryju Rasii. Pastajanna adbyvajucca vybuchi, dyviersii. Łukašenka instynktyŭna sprabuje ad usiaho hetaha adharadzicca, začynicca, schavacca. Kab kryzis, jaki nabližajecca ŭ Rasii, nie pierakinuŭsia na Biełaruś».
Adnosna zajavy Cierciela ab praduchileńni terarystyčnaha aktu
Karbalevič adznačaje, što jon by nie źviartaŭ na heta asablivaj uvahi, bo infarmacyja nie zjaŭlajecca dakładnaj i padrabiaznaj.
«U Cierciela takaja funkcyja — pužać hramadstva, namienkłaturu niejkimi teraktami i zmovami, zamachami. I pakazvać, jak efiektyŭna pracuje jaho struktura. Kali jon nie budzie hetaha rabić, to buduć rabić inšyja. U takich situacyjach usie kiraŭniki siłavych viedamstvaŭ imknucca dakazać svaju zapatrabavanaść, efiektyŭnaść», — zaŭvažaje palitołah.
Što pakazaŭ parad na 9 Maja ŭ Maskvie
Na pohlad ekśpierta, kali hod tamu, praz dva z pałovaj miesiacy paśla pačatku vajny, byŭ parad Pieramohi, usie čakali ad vystupu Pucina niejkich vielmi važnych zajavaŭ. Ale nie dačakalisia. Hetym razam nichto asabliva ničoha nie čakaŭ. Jaho vystup — naratyvy rasijskaj aficyjnaj prapahandy. Adzinaje, što niečakana, — zjaŭleńnie na Krasnaj płoščy kiraŭnikoŭ krain SND.
«Jašče 29 krasavika pres-sakratar Pucina zajaŭlaŭ, što nikoha na parad nie zaprašajuć, bo heta nie jubilejnaja data. A zatym, za dva—try dni da śviata vyrašyli mabilizavać pryjezd kiraŭnikoŭ u Maskvu. Pryčym hetym zajmaŭsia piersanalna sam Pucin.
Jak jon uhavorvaŭ, što spracavała — bizun ci piernik, pytańnie, ale heta zjaŭlajecca dypłamatyčnaj pieramohaj. Bo ludzi, jakija pryjechali na śviatkavańnie, uskosna padtrymali Rasiju ŭ vajnie», — vykazvaje svoj pohlad Karbalevič.
Čytajcie jašče:
Što za «akciory» zdymalisia ŭ filmie ANT pra «terakt» na 9 Maja? Raskazvajem





