Zbornik «Maska Čyrvonaje Śmierci» skłali proza, paezija i eseistyka piśmieńnika.

Pra vydańnie raskazvajuć jaho redaktary i pierakładčyki Po Hanna Jankuta i Kaciaryna Macijeŭskaja.

«NN»: Tom Edhara Po — čarhovy ŭ sieryi Sajuza biełaruskich piśmieńnikaŭ «Kniharnia piśmieńnika» i pieršy — u vydavieckaj sieryi časopisa «PrajdziŚviet». Čamu pačali mienavita z hetaha amierykanca?

Kaciaryna: Kniha nasamreč rychtavałasia daŭno. Układalnik Andrej Chadanovič pačaŭ šukać pierakładčykaŭ i materyjał jašče try hady tamu, kab tom vyjšaŭ u stohadovy jubilej Po (2009). Ale jakaść zapatrabavała bolš času, pra što, dumaju, nichto nie škaduje. Za hety čas byli pierakładzienyja vielmi značnyja dla Po teksty, paŭstaŭ časopis pierakładnoj litaratury «PrajdziŚviet», źjaviłasia ideja pierakładnoj sieryi. Tak što spałučyli pryjemnaje z karysnym.

Edhar Po (1809-1849) — amierykanski piśmieńnik. Debiutavaŭ u paezii, a paśla pačaŭ pisać i prozu. Byŭ adnym ź pieršych amierykanskich aŭtaraŭ, chto stvaryŭ svaje tvory ŭ vyhladzie karotkich apaviadańniaŭ. Ličycca stvaralnikam detektyŭna-fantastyčnaha žanru ŭ litaratury. Aŭtar knih «Rukapis, znojdzieny ŭ butelcy», «Krumkač i inšyja vieršy»…

Hanna: U našaj situacyi Edhar Po — aŭtar vielmi zručny. Zbornik «Maska Čyrvonaje śmierci» składajecca z samych roznych apaviadańniaŭ, vieršaŭ, ese. Mnohija pierakładčyki, jakim prapanoŭvałasia ŭziać udzieł u pracy, lohka mahli znajści štości na svoj hust. Chočaš — śmiešnaje apaviadańnie, chočaš — strašnaje, chočaš — ramantyčnaja paema, chočaš — lohki albomny vierš. Dziakujučy takoj raznastajnaści ŭdałosia załučyć mnohich pierakładčykaŭ. Aproč hetaha, paasobnyja tvory Po ŭžo pierakładalisia Siarhiejem Šupam, Uładzimiram Ščasnym, Jurasiom Bušlakovym, Aleham Minkinym, Andrejem Chadanovičam. Tak i atrymaŭsia zbornik vybranaha.

«NN»: Tvory dla knihi pierakładali 19 sučasnych aŭtaraŭ. U savieckija časy, spryjalnyja dla pierakładaŭ zamiežnaj kłasiki, nichto nie źviartaŭsia da spadčyny Po?

Hanna: Dumaju, da Po nie źviartalisia z toj samaj pryčyny, ź jakoj amal nie źviartalisia i da Uajłda, Kitsa, Hofmana, Rasina, Leapardzi... Pierakładałasia na biełaruskuju movu vielmi mała, i niama ničoha dziŭnaha ŭ tym, što Po nie trapiŭ u śpis «abranych». Tym bolš, što adbor časta rabiŭsia pavodle kryteraŭ chutčej ideałahičnych, čym litaraturnych. Moža, Edharu Po navat paščaściła, što za savieckim časam jon nie trapiŭ pierakładčykam pad haračuju ruku.

Kaciaryna: Mabyć, za savieckim časam Po byŭ nie samym pažadanym aŭtaram. Da taho ž, tady našmat šyrejšaj była sumnaja tendencyja pierakładaŭ nie z movy aryhinału, a z ruskaj, što robić niemahčymym pieradruk mnohich pierakładnych tekstaŭ toj epochi ciapier. Ale Po, zdajecca, nie pierakładali navat tak.

«NN»: Edhar Po — ramantyk pieršaj pałovy XIX stahodździa. Čamu varta pierakładać kłasikaŭ, a nie sučasnych piśmieńnikaŭ? Nie mienš talenavitych i značna bližejšych pa duchu siońniašniamu čytaču.

Kaciaryna: Pierakładać varta ŭsich, i čym bolš, tym lepš. Sučasnyja čytačy vielmi roznyja, mabyć, niedzie jość i takija, dla kaho paźniej za valijskaha barda Talijesina litaratury nie isnuje. Pierakładčyki vielmi roznyja taksama. Chaj darujuć mnie čytačy, ale asabista ja, pierakładajučy taho ci inšaha piśmieńnika, pra ich nie dumaju. Heta jak ź pierakładanym aŭtaram: dla mianie niemahčyma pierakłaści niejki tekst tolki tamu, što jon pavinien być pierakładzieny. Sproby byli, ale ničoha dobraha z hetaha nie atrymałasia. Hałoŭnaje toje, supaŭ ty z aŭtaram ci nie. A byvaje, što nie supaŭ, nie razumieješ, ale tekst zakranuŭ i zaintryhavaŭ tak, što spać nie budzieš, pakul nie raźbiarešsia dy nie pierakładzieš. Pierakładać kahości niablizkaha — vielmi sumnaja katarha. Tut nie adhadaješ, tamu, supaŭšy z aŭtaram, zastajecca spadziavacca na toje, što supadzieš i z čytačom. Pačynać pierakładać va ŭpeŭnienaści, što biełaruskamu čytaču heta voś užo dakładna nieabchodna i jon biez hetaha nijak — niapravilna, jak na mianie. Niachaj čytač sam robić vybar.

Hanna: Pierakładać varta dobruju litaraturu, a budzie jana kłasičnaj ci sučasnaj — heta ŭžo sprava prychilnaściaŭ pierakładčyka i zapatrabavanaści siarod vydaŭcoŭ. U lubym vypadku załaty fond nieabchodny chacia b dla taho, kab hetymi pierakładami mahli karystacca školniki, studenty, navukoŭcy. Aproč taho, sučasnaja litaratura časam patrabuje dadatkovaje rekłamy — źjaŭlajecca novy aŭtar, ale nichto nie viedaje, jaki jon cudoŭny. Kłasika ŭ našym vypadku — varyjant biasprojhryšny. Usie viedajuć, chto taki Edhar Po i čamu luby adukavany čałaviek musić jaho čytać.

«NN»: Pieršy tom sieryi vyjšaŭ. Nastupny rychtujecca?

Kaciaryna: Tak. Vyjdzie heta ci nie vyjdzie, zaležyć ad mnohich faktaraŭ, ale pierakładać nichto nie pieraškadžaje. Spadziajemsia, chutka budzie hatovy zbornik hatyčnych apaviadańniaŭ Čarłza Dykiensa i apaviadańni Artura Konana Dojła pra Šerłaka Chołmsa.

Maska Čyrvonaje Śmierci / Edhar Po; Vybranyja navieły, vieršy, ese / Pierakład z anhlijskaj. — Minsk: Knihazbor, 2011. — 472 s. — (Biblijateka Sajuza biełaruskich piśmieńnikaŭ «Kniharnia piśmieńnika»; Biblijateka časopisa «PrajdziŚviet» «PostScriptum»).

Kniha źjavicca ŭ kniharniach u najbližejšy čas.

Pa pytańniach nabyćcia źviartajciesia na e-mail rada(sabaka)prajdzisvet.org.

Клас
0
Панылы сорам
0
Ха-ха
0
Ого
0
Сумна
0
Абуральна
0

Chočaš padzialicca važnaj infarmacyjaj ananimna i kanfidencyjna?