Ci pamiatajecie hulniu ŭ asacyjacyi? — «Padhuźnik? — Pampiers! Žujka? — Orbit! Palina? — Smołava!». Ale nia ŭsie Paliny — Smołavy. Palina Danskaja — adna z šarahovych «zorak» biełaruskaj estrady, pieśni jakoj pačuješ pa radyjo i anijak nia vyznačyš, chto jaje vykonvaje.
Za abmiežavanaściu aranžyrovak uhadvajecca biełaruski pop-vykanaŭca, ale — imia? Nia chočacca kryŭdzić ludziej, jakija z dapamohaj medyjaŭ stvarajuć dzivosny mit pad nazvaj «biełaruskaja pop-muzyka», ale kali Lavon Šyryn ci Maks Alejnikaŭ pišuć pieśni adrazu dla dvaccaci vykanaŭcaŭ, stanovicca zrazumieła, čamu jany tak padobnyja. A kali padobnymi nia buduć — heta ŭžo niefarmat, jakomu niama miesca ŭ medyjaprastory. Pakolki Šyryn i Alejnikaŭ napisali reštu piesień dla hetaha dysku, jon abaviazkova zahučyć na radyjostancyjach.
A što jašče papsaviku treba? Ale stavić u eter nazojlivuju i biazhłuzduju «Brilliantovyje ślozy» z žachlivym radkom: «On skazał: «Kosiť nie budu!». Ja skazała: «Nie zabudu!». Dača vdruh stała pochoža na saraj» (?!). Karaciej, z kožnym trekam macnieje žadańnie vykinuć dysk u śmietnicu. Apahiej na dziasiatym treku «Niet riadom miesta» z nastolki niaŭkludnym repam, što składvajecca adčuvańnie: u studyju pad pahrozaju śmierci zapchali prostaha minaka, usunuŭšy jamu ŭ ruki tekst-tryźnieńnie: «Ty prosti, ty otpusti, vmiestie byť my nie možiem, puť moj słožien, s toboj nievozmožien...»
Dzivosnymi vyspami hladziacca ŭ albomie dźvie pieśni pa-biełarusku. Ale i tut — svaje prablemy. Cudoŭnaja pieśnia na vierš Hienadzia Buraŭkina «Adbaleła» (viadomaja ŭ vykanańni Dančyka jak «Bolš tabie ja nie pazvaniu») pieratvaryłasia ŭ panury «umc-umc» a-la dyskateka 80-ch. Pavolnaja «Kalina» Lahčyłava z pseŭdanarodnaj stylizacyjaj («Horki smak kaliny nie asudzić miły») na hetym blakłym fonie vyhladaje hitom. Dla asobaŭ, paznačanych na vokładcy dysku ŭ «Padziakach».
Nadrukavana ŭ №5'2007