Biadula Źmitrok. Vybranyja tvory. — Miensk: Knihazbor, 2006. — 496 s. 1000 as.
Prezentavanyja vieršy, chrestamatyjnyja apoviedy našaniŭskaha peryjadu, aŭtabijahrafičnaja apovieść «U drymučych lasach» i šmathałosy «Sałaviej». Układalnik Uładzimier Kaźbiaruk uzbahaciŭ tom padzabytaj Biadulevaj publicystykaj kanca 1910‑ch, adnak u pradmovie, badaj, pierabolšyŭ jaje značeńnie. Urešcie, Biadula akazaŭsia chutčej ramantykam‑letucieńnikam, čym paśladoŭnym «zmaharom za nacyjanalnuju ideju». Tom vydadzieny ŭ «Załatoj seryi», cana ŭ kniharniach — 4930 r.
Iljučyk Mikoła. Šmatkropje kropiel. Vieršy. — Miensk, 2006 — 120 s.
Druhi paetyčny zbornik žychara v.Bahdanaŭka Łuninieckaha rajonu ŭvabraŭ u siabie nia tolki novyja, ale i najlepšyja staryja vieršy. Niekatoryja ź ich u jakaści piesień u 2004 hodzie ŭvajšli ŭ kružełku «Melodyi dušy». Vieršy Iljučyka naskroź prasiaknuty luboŭju da Boha. Tolki ŭ Im paet‑pratestant bačyć zbavieńnie. I ŭ kožnym radku aŭtar zaklikaje čytača ŭvieravać va Ŭsiemahutnaha, bo ŭsio na hetym śviecie ad Jaho. Nia raju čytać knihu jak zvyčajny paetyčny zbornik. «Šmatkropje kropiel» — heta ŭ niejkaj stupieni duchoŭnaja antalohija.
Kieret E. Kiroŭca aŭtobusa, jaki chacieŭ stać Boham. Miensk: Łohvinaŭ, 2007. — 200 s. 1000 as.
Zbornik časam iraničnych, a časam infantylnych tvorykaŭ 40‑hadovaha postmadernista z baranavickimi karaniami. Humar, adnak, u jaho tel‑aviŭski, nia nadta prazrysty. Cikaviejšym za źmiest knihi ŭjaŭlajecca jejny kantekst: fundavała jaho ambasada Izrailu ŭ Biełarusi. Pierakłaŭ apaviadańni Kiereta i napisaŭ viasiołuju pradmovu izrailec Pavał Kaściukievič, daŭni aŭtar «NN».
Kobiec‑Filimonava A. Kali ŭciakała sonca. Miensk: Knihazbor, 2006. — 464 s. 250 as.
Paśla ščymlivych «Šlachu da malitvy» (2004) i «Raśpiataj Chatyni» (2005) piśmieńnica vydała ŭspaminy pra baćku, viadomaha kinascenarysta i palitviaźnia. Kniha zbolšaha apalahietyčnaja, adnak źmiaščaje bahata kaštoŭnych źviestak pra pjesy i kinastužki 1920—1930‑ch h., pra atmasferu, u jakoj žyli (i žyvuć) biełaruskija intelektuały. Plus — redkija fatazdymki, minus — nieachajnaści redaktury‑karektury.
Niamiecka‑biełaruski słoŭnik «falšyvych siabroŭ pierakładčyka» = Deutsch‑belarussisches Wörterbuch der «falschen Freunde des Übersetzers»/ Układ. Valancina Vychota. — Miensk: Knihazbor, 2006. — 84 s. 300 as.
Słoŭničak z uvodnym artykułam układalnicy, aŭtarki «Niamiecka‑biełaruskich moŭnych paralelaŭ» (1999), pieraśleduje chutčej praktyčnyja, čym navukova‑daśledčyja mety. Jon budzie karysny vučniam i pedahoham, kab nie pierakładali «Botin» (kurjerka) jak «bacian».
Zuboriev Ł. Źmitrok Biadula — biełorusskij jevriej. Miensk: Knihazbor, 2006. — 152 s. 300 as.
Dosyć paviarchoŭny žyćciapis Płaŭnika‑Biaduli, układzieny žycharom Ńju‑Jorku, vyjšłym ź Biełarusi. Dobry ŭzor taho, jak historyja piśmienstva bačycca ŭ «feljetonnuju epochu». Dziela «papularyzacyi» sp.Zubaraŭ navat pierabaiŭ (pa‑rasiejsku, jasnaja reč) kazku «Siarebranaja tabakierka». Chaj čytačoŭ nie padmanie anatacyja «litaraturaznaŭčy narys»: litaraturaznaŭstva tut adpačyvaje.
Ju.M. Pen / Sost. Vał. Kučierienko, I. Chołodova. Miensk: Biełaruś, 2006. — 176 s. 2000 as.
Albom jakasnych repradukcyj słavutaha viciebskaha mastaka, analiz tvorčaści Judela Pena (jakoha składalniki ŭparta nazyvajuć Jurjem), bija‑ i biblijahrafija, epistalarnaja spadčyna — karaciej, praryŭ u «penaznaŭstvie». Falijant u supervokładcy kaštuje ŭ mienskich kniharniach trochi bolš za 31 tys.