Hramadzianie Biełarusi, jakija žadajuć naviedać Palestynu, nia mohuć zrabić hetaha biez dazvołu izrailskich uładaŭ.
Pra heta zajaviŭ ambasadar Palestyny ŭ Biełarusi Chaled Arykat, adkazvajučy na pytańnie, ci paŭpłyvaŭ kanflikt u rehijonie na kolkaść biełarusaŭ, jakija vyjaždžajuć u Palestynu.
Chaled Arykat skazaŭ, što ŭłady jahonaj krainy ŭvažliva sočać za tymi hramadzianami Biełarusi, jakija zaraz znachodziacca na terytoryi Palestyny. «My robim maksymum dziela taho, kab jany byli tam u biaśpiecy i žyli narmalnym žyćciom», — skazaŭ Chaled Arykat.
Jon nie nazvaŭ dakładnuju kolkaść biełarusaŭ, jakija zaraz žyvuć u Palestynie, zaznačyŭšy, što zvyčajna ŭ takich vypadkach kažuć pra «rasiejskamoŭnaje nasielnictva».
Taksama Chaled Arykat raskazaŭ, što hramadzianin Biełarusi, jaki choča naviedać Palestynu, spačatku pavinien źviarnucca ŭ palestynskuju ambasadu ŭ Miensku. Ale dazvoł na pajezdku dajuć tolki izrailskija ŭłady:
«My znachodzimsia pad kantrolem Izrailu. U rukach Izrailu i našyja miežy.
I tamu my nia možam dać dazvoł na naviedvańnie Palestyny biez dazvołu izrailskich akupantaŭ. A jany ŭ mnohich vypadkach tarmoziać našyja zvaroty da ich».
U takim składanym stanoviščy znachodziacca tolki hramadzianie Biełarusi.
U bližejšych susiedziaŭ, naprykład, Rasiei i Ŭkrainy, takoj prablemy naahuł niama. Hetyja krainy majuć ź Izrailem pahadnieńni ab biaźvizavym pierasoŭvańni hramadzianaŭ.I tamu toj ža rasiejec spakojna lacić u Izrail, a adtul pierajaždžaje ŭ Palestynu.
A voś Biełaruś ź Izrailem dahetul padobnaha pahadnieńnia nie padpisali, choć razmovy pra heta viaducca ŭžo nia pieršy hod. Palitolah Andrej Fiodaraŭ kaža, što hety praces strymlivaje aficyjny Miensk: «Tut, najchutčej, sprava ŭ materyjalnych pytańniach. Bo płatu za vizy atrymlivaje dziaržava, a płaciać asoby. I tamu ja nie vyklučaju, što biełaruski bok prosta nie žadaje stračvać tyja hrošy, jakija jon atrymlivaje za hetyja vizavyja zbory».





