U lasnym masivie pad Homielem, na terytoryi Prybytkoŭskaha sielsavieta, sałdaty 52‑ha śpiecyjalizavanaha pošukavaha bataljona viaduć raskopki na miescy masavaha pachavańnia rasstralanych ludziej.
Jak paviedamili BiełaPAN vajskoŭcy bataljona, infarmacyja ab pachavańni na hetym miescy zabitych u hady druhoj suśvietnaj vajny ludziej pastupiła ad miascovych žycharoŭ. «My znajšli ŭžo bolš za 20 astankaŭ ludziej, frahmienty abutku, adzieńnia, — paviedamiŭ BiełaPAN adzin z vajskoŭcaŭ, jakija biaruć udzieł u raskopkach. — Płanujecca, što ŭźnimiem na pavierchniu jašče 40 astankaŭ. Siarod znachodak niama hilzaŭ — tolki kuli, što zasieli ŭ čerapach zabitych. Chutčej za ŭsio, zahinułyja — mirnyja žychary, rasstralanyja fašystami ŭ hady vajny».
Kamandzir pošukavaha atrada Dźmitryj Bachanovič taksama paviedamiŭ BiełaPAN, što siarod znachodak niama kul, patronaŭ abo hilzaŭ, jak niama i niejkich pradmietaŭ, što śviedčyli b ab prynaležnaści ludziej da vajennych abo mirnych žycharoŭ. Pra toje, što ludzi byli rasstralanyja, havorać kulavyja adtuliny ŭ čerapach i hrudnych kletkach. Pavodle słoŭ D.Bachanoviča, pa vynikach sudmiedekśpiertyzy prakuratura Homielskaha rajona budzie vynosić rašeńnie ab raspačynańni abo admovie ŭ raspačynańni kryminalnaj spravy.
U svaju čarhu hramadskija aktyvisty Andrej Mielnikaŭ i Kanstancin Žukoŭski, jakija pryjazdžali na miesca raskopak da ich pačatku, paviedamili BiełaPAN, što na miescy pachavańnia jany bačyli mnostva hilzaŭ, jak miarkujecca, ad savieckaj zbroi. Pavodle ich słoŭ, tut mahli rasstrelvać miascovych žycharoŭ u 1930‑1940‑ch hadach supracoŭniki NKUS. «Padobnyja mahiły byli ŭ Kurapatach. Heta nie niamiecki styl — zakopvać ludziej prykładna pa 20 čałaviek u jamu, jak heta zroblena tut, — zaznačyŭ A.Mielnikaŭ. — Viadoma, što ŭ lasach Navabielickaha rajona vialisia rasstreły ŭ stalinskija časy. Ale aficyjnyja krynicy ŭ 1990‑ch hadach śćviardžali, što pachavany tam kryminalnyja złačyncy, a nie palityčnyja. Kamandzir pošukavaha atrada śćviardžaje, što hilzaŭ i kul u mahiłach nie znachodzili, ale ŭčora my źniali na videa i fota šmat hilzaŭ, što lažali kala raskopak. Moža, kamuści vyhadna ŭtaić praŭdu i śpisać usio na niemcaŭ?»