U Minsku adkryli najbolšy va Uschodniaj Jeŭropie aŭtacentr FOTY 9

Aŭtar: Siarhiej Mikulevič, fota Nadziei Bužan

Što jadnaje biełarusaŭ i francuzaŭ? Napaleon? Tak: u ich Napaleon Banapart, u nas — Napaleon Orda. Paryž? Tak: jość takaja vioska i ŭ Pastaŭskim rajonie. Ale to ŭsio historyja, a siońnia biełarusy i francuzy supadajuć, naprykład, u vybary aŭto. Havorka ab pradukcyi aŭtakancernu Groupe Renault, što ŭstojliva trymaje pieršynstvo pa prodažach i ŭ siabie na radzimie, i ŭ našaj krainie.

Asablivaj prychilnaściu da «Reno» biełarusy vyłučajucca navat siarod blizkich susiedziaŭ.

Renault — adzin z najstarejšych, kłasičnych aŭtavytvorcaŭ Jeŭropy. Ale mśje Łui Reno, jaki zrabiŭ svaju pieršuju mašynu 120 hod tamu, byŭ by ŭražany, pabačyŭšy siońniašniuju transnacyjanalnuju Groupe Renault.

Siońnia hety hihant jadnaje piać marak (aproč Renault, heta Dacia, Renault Samsung Motors, Alpine i LADA), 39 zavodaŭ, pradaje mašyny ŭ 134 krainach śvietu dy adkryvaje dylerskija centry płoščaj siem tysiač kvadratnych mietraŭ.

Jakraz taki prezientavali 3 vieraśnia ŭ Minsku.

Aŭtacentr Groupe Renault na vulicy Kamiennahorskaj, 11 najbolšy nie tolki ŭ Biełarusi dy Uschodniaj Jeŭropie.

Nikala Mor.

Jak raspavioŭ «Našaj Nivie» staršy vice-prezident Groupe Renault i dyrektar rehijona Jeŭrazija Nikala Mor, va ŭsim rehijonie budzie tolki dva aŭtacentry takoha kłasu.

U rehijon Jeŭrazija ŭvachodziać usie krainy byłoha SSSR, aproč Bałtyi, a taksama Bałharyja, Rumynija i Turcyja.

Novy aŭtacentr asablivy nie tolki hetym. Pa-pieršaje, adznačyli padčas pres-kanfierencyi, jon stvorany «z nula», pa-druhoje, vytvorcy vyrašyli spałučyć u adnym «fłakonie» pradukcyju Renault i LADA. Razam hetyja dźvie marki lidzirujuć, zajmajučy 46,6% biełaruskaha aŭtarynku.

Ale mo jość niebiaśpieka, što prodažy adnoj ź ich pačnuć raści za košt druhoj? Pamier rynku dastatkovy, kab dva brendy źmiaścilisia, zapeŭniŭ kiraŭničy dyrektar Renault SND i ekspartnaj dyrekcyi LADA Maks Misana. 

Maks Misana.

Amal tracinu płoščy novaha aŭtacentra zajmajuć dva šoŭrumy — adzin dla Renault, druhi dla LADA. Na 1800 kvadratnych mietraŭ mohuć źmiaścicca 24 madeli aŭto.

Pradstaŭniki aŭtavytvorcy raspaviali, što ź vialikaj nadziejaj nazirajuć za rostam biełaruskaha rynku.

Sioleta naša kraina vyjšła pa prodažach novych aŭtamabilaŭ kancerna na 24-je miesca ( u 2018-m była na 30-m). «Reno» i «Łady» zajmajuć bolšaść miescaŭ u pieršaj dziasiatcy samych pradavanych madelaŭ.

LADA Vesta — lidar prodažaŭ u Biełarusi ŭ 2018-m, na joj jeździć navat Nikala Mor, kali byvaje ŭ našaj častcy Jeŭropy.

Biełaruś dla LADA— ekspartny rynak numar adzin, padkreślili ŭ časie pres-kanfierencyi.

Vialikija nadziei ŭskładajucca i na novuju madel Renault Arkana, prezientavanuju ŭ pačatku lipienia.

Renault Arkana była ŭ centry ŭvahi.

«Heta całkam novy siehmient na rynku — kupe-krasovier», — adznačyŭ Nikala Mor.

«Arkana», jakuju źmiaścili pry samym uvachodzie ŭ aŭtasałon, vyklikała žyvy intares haściej śviata.

Mnohija zatrymlivalisia pry joj, choć napieradzie čakali kaktejli, zakuski, šou, zabavy. Boksy dla remontu byli aformlenyja ŭ hety viečar jak načny kłub: z pražektarami, dydžejem na scenie, madelami, pryŭźniatymi na padjomnikach.

Na druhim uzroŭni, nad zonaj absłuhoŭvańnia, śviacilisia pakoi adpačynku klijentaŭ. Cieraź ich prazrystyja ścieny možna budzie nazirać, jak ramantujuć tvajo aŭto.

Kab jašče raz padkreślić inavacyjnaść padziei i miesca, aficyjnaje adkryćcio nie zaviaršali tradycyjnym pierarazańniem stužački.

Zamiest hetaha na scenie pry ŭdziele kiraŭnikoŭ kancernu i pradstaŭnika administracyi Frunzienskaha rajona stalicy «adčynili partał u budučyniu». Niekalki socień haściej zdymali dzieju na mabilniki. Paśla pačaŭsia bal.

A zaŭtra centr zapracuje ŭ zvyčajnym režymie: tancpoł pieratvorycca ŭ ramontnuju zonu na 50 pastoŭ, śviatočny natoŭp źmieniać majstry ŭ boksach i mieniedžary ŭ adździele prodažaŭ, novyja mašyny zojmuć svaje miescy ŭ šoŭrumie.

Pačniecca rabota — ułasna toje, dziakujučy čamu Renault zrabiŭsia suśvietnym lidaram. 

Клас
Панылы сорам
Ха-ха
Ого
Сумна
Абуральна

Chočaš padzialicca važnaj infarmacyjaj ananimna i kanfidencyjna?