Minskaje haradskoje hramadskaje abjadnańnie «Dyjaryjuš» prapanuje biełaruskaj moładzi skłaści «Padručnik Svabody». Pra heta ŭ intervju BiełaPAN paviedamiła staršynia abjadnańnia Łarysa Androsik.

Siarod pytańniaŭ, na jakija prapanujecca dać adkazy ŭdzielnikam akcyi, jana nazvała nastupnyja: «Jak razumieli svabodu vašy baćki i dziady?», «Što razumiejecie pad svabodaj vy i vašy ravieśniki?», «Jakija tradycyi svabody isnujuć u vašaj miascovaści?», «Što siońnia dumajuć ludzi pra svabodu?», «Jakija pravy i svabody čałavieka mieli miesca u minułym i sučasnaści?», «Čym adroźnivajecca svaboda ad niesvabody?», «Jak stasujucca svaboda i vybary, jak adbyvalisia raniej i adbyvajucca ciapier vybary ŭ vašaj miascovaści?». Akramia taho, pavodle słoŭ Ł.Androsik, udzielniki akcyi mohuć pasprabavać raskryć takija temy, jak: «Zmahary za svabodu», «Pomniki svabody ŭ našym krai», «Siamja i svaboda», «Pieśniary (litaratary, mastaki i muzyki) i svaboda».

Kožny ŭdzielnik akcyi moža napisać ese ci artykuł na adnu z tem. «Padrychtavanyja teksty, a taksama malunki i fatahrafii, jakija azdobiać pracy, składuć asnovu «Padručnika Svabody», — skazała Ł.Androsik. U jakaści dapamohi jaho budučym aŭtaram prapanujecca ankieta, padrychtavanaja arhanizatarami akcyi.

«Praca abjomam ad troch da šaści kampjuternych staronak pavinna być padrychtavana na dakumientalnym materyjale. Heta mohuć być uspaminy ziemlakoŭ ci svajakoŭ, listy, miemuary, histaryčnyja dakumienty i śviedčańni. Takim materyjałam moža pasłužyć i ŭłasny žyćciovy dośvied», — zaznačyła Ł.Androsik. Jana miarkuje, što «Padručnik Svabody» dapamoža moładzi asensavać dośvied prodkaŭ, vybrać svoj žyćciovy šlach, plonna ŭdzielničać u žyćci hramadstva. «A ajčynnym hramadska‑palityčnym dziejačam knižka dapamoža lepš razumieć sučasnuju biełaruskuju moładź», — padkreśliła Ł.Androsik.

Pracy treba pieradać u abjadnańnie da 1 kastryčnika.

BiełaPAN

Клас
0
Панылы сорам
0
Ха-ха
0
Ого
0
Сумна
0
Абуральна
0