Nahadajem, što rašeńniem prezidenta i ŭrada na rekanstrukcyju i techničnaje pieraasnaščeńnie małočna-tavarnych fierm u Biełarusi ŭ 2012 hodzie było nakiravana kala 3,5 trłn biełaruskich rubloŭ. Dla paraŭnańnia: na realizacyju dziaržprahramy «Inavacyjnyja bijatechnałohii» ciaham troch (2013–2015) hadoŭ budzie nakiravana ź biudžetu ŭsiaho 150 miljardaŭ, heta značyć, u 70 razoŭ mienš, kali ličyć pa hadach. Pry hetym poŭnyja vydatki na rekanstrukcyju z ulikam ułasnych srodkaŭ sielhaspradpryjemstvaŭ musili pieravysić 10 tryljonaŭ rubloŭ.

Płanavałasia, što za hod budzie rekanstrujavana 1198 fierm, paźniej hety pakazčyk pavialičyli da 1208.

Realna ž rekanstrujavanyja byli tolki 723 fiermy, abo 60% ad zapłanavanaha abjomu.
Napeŭna, mienavita tamu MUS i źviarnuła ŭvahu na toje, kudy iduć srodki, što vydzialajucca na rekanstrukcyju małočna-tavarnych fierm, faktyčna padklučyŭšysia da hetaha pracesu.

U pole zroku Hałoŭnaha ŭpraŭleńnia pa baraćbie z ekanamičnymi złačynstvami (HUBEZ) MUS trapiła viadomaja ŭ Biełarusi kampanija TAA «SPI Technoładžy», jakaja zajmajecca pastaŭkami i mantažom abstalavańnia i była padklučanaja ŭ tym liku i da realizacyi dziaržprahramy pa rekanstrukcyi małočna-tavarnych fierm.

Pavodle papiarednich dadzienych HUBEZ MUS, AAT «Homielabłbud» pieraličyła TAA «SPI Technoładžy» 410 młn rubloŭ, vydzielenych ź dziaržbiudžetu ŭ ramkach dziaržaŭnaj prahramy «Ab rekanstrukcyi i techničnym pieraasnaščeńni ŭ 2012 hodzie małočna-tavarnych fierm». Hrošy pryznačalisia dla apłaty pastaŭki hienierataraŭ AAT «Marozavičy-Ahra». Adnak zamiest vykanańnia abaviazańniaŭ i pastaŭki abstalavańnia, dyrektar TAA «SPI Technoładžy» pieraličyŭ usie srodki ŭ adras padkantrolnaj jamu firmy «Bałttechłajn», raźmieščanaj u Estonii.

Akramia taho, vyśvietlena, što dyrektar šlacham nieabhruntavanaha i niezakonnaha naličeńnia sabie premijalnych i inšych vypłat ździejśniŭ kradziež hrašovych srodkaŭ, atrymanych ad zakazčykaŭ pradpryjemstvaŭ RB dziaržaŭnaj formy ŭłasnaści ŭ jakaści apłaty pa damovach pastaŭki pramysłovaha abstalavańnia dla małočna-tavarnych fierm. Tut suma kradziažu skłała 108 miljonaŭ rubloŭ.

Pa dadzienych faktach u dačynieńni da dyrektara TAA «SPI Technoładžy» zaviedzienaja kryminalnaja sprava pa č.4 art.410 Kryminalnaha kodeksa Biełarusi (kradziež šlacham złoŭžyvańnia słužbovymi paŭnamoctvami, ździejśnienaje arhanizavanaj hrupaj albo ŭ asabliva bujnym pamiery). Sankcyja hetaha artykuła praduhledžvaje pakarańnie da 12 hadoŭ pazbaŭleńnia voli z kanfiskacyjaj majomaści.

Zrešty, niahledziačy na ciažar inkryminavanych dziejańniaŭ, u dačynieńni da padazravanaha navat nie abranaja miera strymańnia.

Padobny vypadak vyjaŭleny ŭ Asipovickim rajonie Mahiloŭskaj vobłaści. Tam u chodzie kantrolu za budaŭnictvam, rekanstrukcyjaj i techničnym pieraasnaščeńniem małočna-tavarnych fierm vyśvietlenaje zavyšeńnie koštu rabot pa ŭładkavańni aharodžy žyviołahadoŭčaha kompleksu ŭ vioscy Karytnaje Asipovickaha rajona. Mała taho, što płot staviŭsia z žalezabietonnych plit, što dla MTF naohuł niemetazhodna, dyk jašče i košt hetaha płota akazaŭsia vyšejšym za realny na 239,4 młn rubloŭ. Pry hetym u zakazčyka — SVK «Kałhas «Karytnaje» — navat nie ŭźnikła pytańniaŭ da pryvatnaj budaŭničaj kampanii adnosna koštu rabot. Usie jany byli apłačanyja całkam i ŭ termin. Praŭda, u Asipovičach da zaviadzieńnia kryminalnaj spravy ruki nie dajšli. Abmiežavalisia tolki spahnańniem srodkaŭ, vypłačanych zvyš kaštarysu.

Taksama ciapier iduć pravierki jašče pa troch sielskahaspadarčych arhanizacyjach respubliki, dzie ŭ ramkach dziaržprahramy pravodziłasia rekanstrukcyja małočna-tavarnych fierm i adkul užo pastupiła infarmacyja pra zavyšeńnie koštu budaŭničych rabot.

Клас
0
Панылы сорам
0
Ха-ха
0
Ого
0
Сумна
0
Абуральна
0

Chočaš padzialicca važnaj infarmacyjaj ananimna i kanfidencyjna?