Nie dumaŭ, što papa Francišak tak chutka dabiarecca da Biełarusi. Biezumoŭna, svajo značeńnie tut mieła rupnaść arcybiskupa Kłaŭdzia Hudžeroci, adnak – miarkujučy pa niekatorych znakach apošnich tydniaŭ — taksama i sam papa zacikaŭleny biełaruskimi spravami. Naminavańnie až troch novych biskupaŭ dla Biełarusi — pieršaje za apošnija 14 hod — heta sapraŭdy padzieja.

Chto takija novapryznačanyja ijerarchi i čaho ad ich čakać? Niejk pryhadałasia, jak u 2001 hodzie, kali byli vybary hienieralnaha mahistra Daminikanskaha ordena, chtoś spytaŭ u adnaho z ajcoŭ-daminikancaŭ, što heta za asoba — novaabarany mahistr? Adkaz byŭ karotki: «Vierujučy».

Niešta padobnaje možna i tut skazać.

Usie try naminanty — vierujučyja. Kamuś takaja charaktarystyka moža padacca praktykavańniem pačućcia humaru — nu niaŭžo ž, maŭlaŭ, biskupami mahli pryznačyć kahoś niavierujučaha? Nu tak, nie mahli. Ale havorka tut krychu pra inšaje: heta asoby, jakija nie zhubili śviežaści i žyvaści viery.

Jany razmaŭlajuć ź ludźmi pra Boha, a z Boham razmaŭlajuć pra ludziej. Božaje Vaładarstva dla ich — niešta bolšaje, čym bahasłoŭskaje paniaćcie. Voś u jakim sensie kažu z naciskam, što jany — vierujučyja.

Usie try — narodžanyja ŭ Biełarusi, prajšli śviatarskuju farmacyju ŭ Biełarusi i pracavali ŭ jakaści śviataroŭ u Biełarusi.

Choć naradzilisia jany ŭ savieckija brežnieŭskija časy, ich typova kaścielnaja dziejnaść prypadaje na paślasaviecki pieryjad. Heta – kardynalna novaje pakaleńnie ijerarchaŭ, «kaścielnaje myśleńnie» jakich farmavałasia ŭžo ŭ niezaležnaj Biełarusi. Jany nie abciažarany stratehijaj «jak vyžyć» (naviazanaj starejšamu pakaleńniu śviataroŭ kamunistyčnaj sistemaj), a ŭ bolšaj stupieni — miarkuju — aryjentavany na toje, «jak raźvivacca».

Spasiarod troch najbolš ja znajomy z ksiandzom — zaraz užo mansińjoram — Aleham Butkievičam. Heta — biełaruski ekvivalent papy Franciška. Nievialiki pakojčyk (navat nie kvatera!) — heta ŭsia jahonaja «plabanija»; ksiondz Aleh vielmi prosty i niepasredny ŭ kantaktach ź ludźmi, duža ŭraźlivy na patreby biednych, z dobrym sercam i dobrym vucham (adorany muzyčnymi i vakalnymi zdolnaściami).

Aproč taho — rehularny hość va ŭniviersitecie imia Mašerava i ŭ Starasielskaj škole pad Viciebskam (jaho vystupy zaŭždy karystalisia vialikim popytam u studentaŭ i vučniaŭ), udzielnik tele- i radyjopieradač, i heta pry tym, što ŭvieś čas na jaho plačach była ciažkaja praca pa adbudovie kaścioła Sv. Antonija. Naskroź biełaruskamoŭny i prasiaknuty luboŭju da Biełarusi.

Inšyja naminanty — Juzaf Stanieŭski i Jury Kasabucki — majuć za saboj dośvied vykładčycka-vychavaŭčaj pracy ŭ duchoŭnych sieminaryjach i dobra abaznanyja z kuryjalnaj pracaj. Abodva dobra vałodajuć biełaruskaj movaj, pry tym, adnak, što ks. Stanieŭski schilny atajesamlacca z polskaj nacyjanalnaściu.

U svaich dyjacezijach jany buduć vykonvać funkcyi dapamožnych biskupaŭ pry svaich ardynaryjach (kiraŭnikach dyjazezijaŭ): Kaškieviču i Kandrusieviču adpaviedna. Ks. Butkievič ža, jak možna zdahadvacca, adrazu zajmieje pasadu ardynaryja.

Pryznačeńnie troch novych biskupaŭ — heta pieradusim padzieja dla katalickaj supolnaści Biełarusi, pazityŭnaja i niečakanaja. Jakoje heta moža mieć značeńnie ŭ maštabie ŭsiaho biełaruskaha hramadstva, pakul što składana pradkazać.

Vieru, adnak, što novyja ijerarchi stanuć taksama dobrymi partniorami dla supracy ź inšymi chryścijanskimi kanfiesijami i buduć udzielničać — naŭprost ci ŭskosna — u duchoŭnym i nacyjanalna-kulturnym adradžeńni Biełarusi.

Клас
0
Панылы сорам
0
Ха-ха
0
Ого
0
Сумна
0
Абуральна
0

Chočaš padzialicca važnaj infarmacyjaj ananimna i kanfidencyjna?