Ajčynnaje Sieciva padchapiła i raskručvaje tezu Alberta Hora pra "virus svabody" ŭ Biełarusi. Miž tym šanoŭny laŭreat u svaim novym nobeleŭskim fraku kapitalna sieŭ u łužynu.

Akazvajecca, hety "virus" Hor ubačyŭ u prychodzie kampanii "Telekom Aŭstryja" na naš rynak. Tak, nia padajcie z kresła, havorka idzie mienavita pra toj siužet, jaki ajčynnaja apazycyja ŭžo zrabiła pijaraŭskim uzoram "rasprodažu Radzimy z-pad krysa".

Ciapier ža, nasuprać, ułady atrymali mahutnuju pijaraŭskuju padtrymku: vo, navat były vice-prezydent ZŠA kanstatuje, što tutejšaje kiraŭnictva, cicha prakručvajučy pryvatyzacyjnyja kambinacyi, robić prahresyŭnuju spravu!

Piać chvilin tamu ja vykazaŭ svajo ŭražańnie ad zajavy Hora viadomamu prychilniku liberalnaj ekanomiki Jarasłavu Ramančuku. Toj taksama nia bačyć "virusu svabody" ŭ siužecie z prodažam akcyj MCS i ličyć, što amerykaniec sapraŭdy sieŭ u łužynu.

— A jašče raniej, — dadaje Jarasłaŭ, — sieŭ u łužynu Nobeleŭski kamitet, daŭšy premiju za spekulacyjnuju, nienavukovuju temu.

Na dumku Ramančuka, zaraz Hor u eŭfaryi moža nahavaryć jašče siem bočak aryštantaŭ. Naš ekspert ličyć, što takaja voś asana dziejnaści asobnych zachodnich firmaŭ u Biełarusi ihnaruje pryncypy etyki biznesu, prazrystych schiemaŭ pracy. Nie sakret, kaža Jarasłaŭ, što niekatoryja kampanii zapluščvajuć vočy i na tyja pryncypy, i ŭvohule na "biełaruski kantekst" dziela banalnaj pahoni za prybytkam.

Adarvanymi ad kantekstu vyhladajuć i sylahizmy Hora nakont taho, što raspaŭsiud kamunikacyjnych technalohijaŭ sam pa sabie jość čyńnikam demakratyzacyi. My dobra viedajem, što ŭ Kitai, Iranie ci Mjanmie ź internetam, naprykład, robiać što chočuć. I ŭ nas nivodzin pravajder, nivodzin mabilny aperatar nie davaŭ harantyjaŭ, što nia budzie, u pryvatnaści, supracoŭničać sa specsłužbami, zaznačaje Ramančuk. Dyj kudy padzienieśsia, kali ŭsie firmy — pad kaŭpakom tutejšaha zakanadaŭstva?

Reziume majho surazmoŭcy takoje: zajava Hora linuła vady na młyn biełaruskich uładaŭ i dyskredytuje ideju baraćby za pieramieny ŭ krainie.

Tutejšym pasyjanaram zastajecca mieć svaju hałavu na plačach i chacia b nia plaskać u ładki, kali z Zachadu hučać pasažy, što nahadvajuć lekcyju hrosmajstra Bendera ŭ Starych Vasiukach.

ZY. Kaniešnie, pa vialikim rachunku technalohii spryjajuć prahresu. Ale bolej niaŭdały prykład dla ilustracyi hetaj tezy znajści ciažka…

Клас
0
Панылы сорам
0
Ха-ха
0
Ого
0
Сумна
0
Абуральна
0

Chočaš padzialicca važnaj infarmacyjaj ananimna i kanfidencyjna?