Novaje i nietypovaje miesca adčyniła svaje dźviery prosta za Pałacam Respubliki, jaho adras Internacyjanalnaja, 23. Styl kaviarni — minimalistyčna-ekałahičny. Temie ekałohii ŭładalniki nadajuć vialikuju ŭvahu – u kafe nie vykarystoŭvajecca płastyk, navat trubački zroblenyja z papiery.

Taho samaha pryncypu trymajucca i ŭ ježy. Tut niama haziroŭki i zasmažanaj ježy. Usio hatujecca sa śviežych praduktaŭ, a stravy nie niasuć škody zdaroŭju. Padrabiaźniej pra kaviarni «Našaj Nivie» raspavioŭ adzin z saŭładalnikaŭ — Mikałaj Siaroŭ.

Uładalniki kaviarni — Mikałaj Siaroŭ i Alaksiej Sadavy.

Uładalniki kaviarni — Mikałaj Siaroŭ i Alaksiej Sadavy.

«Ja sam 6 hod byŭ viehietaryjancam i ŭžo hod jak ja viehan. Sioleta ŭ žniŭni ja byŭ u Ńju-Jorku i vyvučaŭ jak tannyja, tak i darahija miescy ź viehietaryjanskaj i viehanskaj ježaj. Ciapier heta vielmi papularna, u takich miescaŭ ja sustrakaŭ roznych znakamitaściej. Čamu ja adkryŭ kaviarniu razam z Alaksiejem Sadavym [saŭładalnik «Ščaście tut» — Red.]? Ja chadziŭ i chadžu ŭ jaho restarany i bary. Mnie padabajucca jaho idei. Tamu ideju «Ščaście tut» prapanavaŭ ja mienavita jamu, bo liču jaho najlepšym restarataram Minska [Alaksiej Sadavy vałodaje takimi barami, jak «Biassońnica», «Hieroi» i h.d.].

Mieniu składałasia na praciahu hoda. Try miesiacy my rychtavalisia i za dva tydni realizavali hetuju ideju».

Mikałaj adznačaje, što kaviarnia nie pryznačana tolki dla viehanaŭ, syrajedaŭ i viehietaryjancaŭ. Siudy možna pryjści razam ź siamjoj, spadabajucca stravy amataram zdarovaha charčavańnia i prosta hurmanam. Zadača kafe – paznajomić ludziej ź viehietaryjanstvam.

«My zaŭvažyli, što zacikaŭlenych u viehietaryjanstvie ludziej akazałasia našmat bolej, čym ujaŭlali. Usia naša kamanda — viehietaryjancy, kožny ź ich raźbirajecca ŭ stravach, jość viehietaryjancy, jakija pierachodziać na viehanstva».

Bližej da leta płanujecca adkryćcio dźviuch teras: zvonku i va ŭnutranym dvoryku. Asobnaj zały dla kureńnia niama, ale zroblena heta tolki dla taho, kab nie pieraškodzić ludiam, jakija nie kurać.

Ceny i asartymient

Ježa sapraŭdy vielmi duchmianaja. Paśla fast-fudu ŭ straŭniku zvyčajna ciažkaść i pačućcio pierajadańnia. Padjeŭšy tut, adčuvaješ nasyčeńnie. Porcyi supoŭ dastatkova vialikija. Razam z fałafielem heta budzie całkam dobry abied, jaki abydziecca vam u 130 tysiač.

U siarednim ceny na stravu vahajucca ad 60 da 70 tysiač. Taksama tut šyroki asartymient čaju.

Vinnaja karta davoli vialikaja. Bakał vina kaštuje ad 90 tysiač, butelka — ad 400.

Pa časie zamovu padajuć u zaležnaści ad składanaści. Tamatny sup i fałafiel pryjšłosia čakać kala hadziny. Niekatorym klijentam zamovu padali našmat raniej. Vidać, kafe nie čakała takoha napłyvu ludziej, tamu hatavać prychodziłasia šmat. Praŭda, aficyjantka vybačyłasia za zatrymku i pryniesła smačny i karysny desiert u padarunak ad kafe.

Ahułam možna skazać, što nazva kafe adpaviadaje sutnaści. U luboj stalicy prestyžna mieć miesca dla ludziej z absalutna roznymi hustami. I dla viehietaryjancaŭ, viehanaŭ, syrajedaŭ i prosta ludziej, jakija charčujucca zdarovaj ježaj, heta ščaście.

Uličvajučy mieniu, atmaśfieru i kantynhient, kafe pasuje dla načnych pasiadziełak, uličvajučy toj fakt, što ŭ piatnicu i subotu jano robić da 3-j hadziny nočy.

Клас
0
Панылы сорам
0
Ха-ха
0
Ого
0
Сумна
0
Абуральна
0

Chočaš padzialicca važnaj infarmacyjaj ananimna i kanfidencyjna?