Anijak nie vypadaje ciešycca z nahody źjaŭleńnia čarhovaj pop‑zorki, jakaja ničym nia roźnicca ad tysiačaŭ padobnych svaich kalažanak z Maskvy, Saratava ci Krasnajarsku. Ale pryznać varta: prajekt «Ania Šarkunova» — pieršy bolš‑mienš uciamny adkaz biełaruskich pop‑pradusaraŭ na ŭviadzieńnie 75%.

Sproba zrabić uježnuju papsu nabyła peŭny plon — pieśni z hetaha dysku možna pačuć na mienskich «efemkach» nia tolki ŭnačy. Hannu ad padobnych biełaruskich kłonaŭ našych uschodnich susiedziaŭ vyłučaje bolš nachabny padychod u prasoŭvańni biez administracyjnaha resursu i nie zaŭždy absalutnaja dubovaść aranžyrovak. Addamo naležnaje aŭtaru piesieńki «Proŝaj» — jon słuchaje hustoŭnuju muzyku. Tym i tłumačycca zapazyčanaść (nazaviem heta tak) meladyčnaha chodu ŭ hitarysta «Deep Purple» Ctyva Morsa — taho samaha naviaźlivaha hitarnaha najhryša ŭ pieśni «Proŝaj», jaki da ŭsiaho paŭtorna pieraasensavany ŭ zahałoŭnym treku.

Niešta kinuŭsia ŭ vočy nadpis na vokładcy pad zdymkam Hanny — sukienka joj pradastaŭlenaja salonam takim‑ta, upryhožańni z kalekcyi takoj‑ta, a dalej jašče: muzyka da słovaŭ pieravažna Alejnikava, a słovy — vyklučna Kubyškina. Budziem mieć spadzieŭ, što hołas choć naležyć samoj śpiavačcy:).

Клас
0
Панылы сорам
0
Ха-ха
0
Ого
0
Сумна
0
Абуральна
0

Chočaš padzialicca važnaj infarmacyjaj ananimna i kanfidencyjna?